Září 2012

Časť 01.: Koniec prázdnin...

12. září 2012 v 14:34 | zuzu |  Naomi & Benjamin
No aj keď mám toho do školy dosť veľa (francúzska revolúcia :///) Musela som pridať aspoň prvú časť :PP Je trochu nudnejšia ale dosť sa v nej dozviete o hlavnej postave. a ak by sa tu objavil niekto kto rád kreslí, pošlite mi svoje obrázky na mail zajo.kralikovagmail.com :P Pekné čítanie, ďakujem! :DD

Naomi & Benjamin

10. září 2012 v 13:18 | zuzu |  Naomi & Benjamin
Tááák chystám sa stránku rozšíriť o ďalšiu poviedku... Bude to trochu iné kafe, menej mysteriózne ale myslím že trochu vtipnejšie. Naomi má zložité podmienky na život a všetko sa skomplikuje ešte viac ke´d spozná Benjamina, svojho nového spolužiaka a čisto náhodov aj suseda. On ju často vytáča svojimi trochu úchylními poznámkami a ona mu vždy uštedrí ranu do brucha. ale čo ak, sa to všetko zmení o stoosemdesiat stupňov a vznikne z toho...

Časť 13.: Oči!!!!

9. září 2012 v 19:14 | zuzu |  Alice in shadows
Vyšli sme von a všetci žiaci sa tvárili akoby tento krátky pohovor u riaditeĺa nepočuli. Ja s kaienom sme sa presunuli do bočnej chodby ktorá bola cez prestávku prázdna. ,,Kaien, to čo stalo v riaditelni ma mrzí. Ja nechcem aby si mal kôli mne problémy s otcom... Cítim sa hrozne.. " ,,Nie, Alice, ty si pre mňa teraz dôležitejšia ako ktokoľvek iný. Pokiaľ ťa bude chcieť vyhostiť, pôjdem s tebou. " Ja som len roztrasená stála v jeho náručí.. ,,Kaien, čo si myslel tým že riaditeľ stratí tvoju podporu?" Aj keď som na pokraji síl, moja zvedavosť je stále veľká. ,,Heh, tiež ti nič neujde. Vieš, on nie je môj biologický otec. Zobral si moju matku po tom, čo môj ozajstný otec zomrel. Takže ja ani Adam nie sme jeho synovia. Toto je pravda ktorú médiá necedia, lebo by to bol obrovský škandál. Môj otec bol z urodzenej rodiny. Ja som bol jediný potomok ktorého splodil s mojou matkou. Lenže otec utiekol preč a mame povedal že si má nájsť muža schopného prevziať jeho miesto riaditeľa.Potom jej odkázal že keď budem večší nech študujem tu na jeho pamiatku. A aha a ešte čosi. Ževraj si mám dať pozor na anjelov a démonov tejto školy vraj že rovnováha sa naruší v deň, keď správím to čo bude proti morálnym zákonom našej rodiny. :D Zvláštne nie?" A potom som sa riadne zahladela do jeho očí. Tak hlboko ako nikdy. Zrazu som narazila na stenu. Áno tam za tou stenou v mojej hlave sú spomienky ktoré musím dostať von. Išla som ešte hlbšie do jeho krásnych očí a vtedy sa tá stena zlomyla. Myšlienky sa vynorili a mne sa všetko spojilo dokopy. ,,Oh! Kaien! To tvoj otec ma zachránil keď som bola malá, áno!!" Tie oči sa skrývali za tou stenou. táto spomienka mi chýbala. Aj keď, ešte jedna vec ma zarazila. Adam a Haruko vedľa seba ako prišli do detského domova. adam klamal. oni sa do domova dostali spoločne. Toto ma šoklo z toh všetkého najviac.

Časť 12.: Riaditeľňa...

9. září 2012 v 14:01 | zuzu |  Alice in shadows
Alice má pochmúrnu náladu ale Kaien jej robí oporu, a to jej pomáha. Pocítťe alicin smútok na vlastnej koži... A ešte niečo: chem vás požiadať aby ste mi poslali nejaké obrázky, ako si predstavujete hlavných hrdinov tejto poviedky... moja emaillová adresa je zajo.kralikova@ gmail.com :D diky!

časť 11.: Nie!!!!!

9. září 2012 v 14:00 | zuzu |  Alice in shadows
Alice si pripadá vinná z toho, že jej krátky vzťah s Kaienom sa asi skončí tak rýchlo ako začal. O lístočku mu nepovie v snahe uchovať ich spolu dlhšie. Zlá predtucha ju dostihne ale v niečom horšom ako láska....... čítajte, konentujte a vžite sa do toho. :)

Časť 10.: Realita je iná...

9. září 2012 v 13:59 | zuzu |  Alice in shadows
Alice je ešte stále v dobrej nálade zo včerajšieho večera, ale predsa sa nájde niekto kto jej radosť nezdiela. Kto to je? Prečo? Niečo jej našepkáváva že sa stane niečo zlé. Ale čo, to nevie...

Čaasť 09.: Večer o desiatej..

9. září 2012 v 13:58 | zuzu |  Alice in shadows
Tu prebehne iskra už aj na druhom konci. Žeby bola cesta ku pravej laske taká jednoduchá?! Uvidíme. Komentujte :*

Časť 08.: Prečo je taký?!

9. září 2012 v 13:57 | zuzu |  Alice in shadows
Tu sa vynoria ďalšie otázky ale aj niečo iné, je to síce iba na začiatku ale každý spozná že tu sa začína láska... ak chcete komentujte ale v prvom rade si to užite :*

Časť 07.: Temná minulosť...

9. září 2012 v 13:56 | zuzu |  Alice in shadows
Tu v tejto časti sa dozvieme trochu viac o jednom z troch chlapcov, ktorí pohltili Alicinu myseľ. Ďalší kto tu bude vystupovať je Haruko, stratený chlapec z detského domova. Takže, enjoy it :D a samozrejme nemôžem vás nepoprosiť o hodnotenie alebo komentík kujém :*

Časť 06.: Sen...

9. září 2012 v 13:55 | zuzu |  Alice in shadows
Ták, zase som sa trochu rozbehla a dúfasm že si to aspoň niekto prečíta... uvidím :D a prosím kľudne kommentujte aj čo sa vám nepáči alebo kde nájdem vaše príbehy. teším sa a vy si zatiaľ môžete pozrieť ďalšiu časť :) príjemné čítanie...

Časť 05.: ehm no...

9. září 2012 v 13:54 | zuzu |  Alice in shadows
), druhý bol ten z ošetrovne a tretí.... :O nie, to nie je možné!!! ,, Haruko?!" bol to on?! Sama som nevedela ale to meno mi proste vykĺzlo. ,, Heh, nie ja som jeho brat, Adam :D a ty si potom asi Alice že? Jediný list ktorý mi poslal môj brat bol o tebe. Si presne taká ako ťa opísal, dlhé hnedé vlasy s odleskami perál, oči zelenšie ako ranná tráva, a ach áno, pery čo voňajú po jahodách." (pri opisovaní pier bol až nebezpečne blízko... trochu divné nie?!) Kaien sa mračil. Ale nie na mňa ale na Adama. Zvláštne. ,, Ahoj, ja som Jeremy teda Jer, ako mi vravia bratia, vitaj na Shadow high school." Bol taký milý až ma to zaskočilo, ale mile. ,, Teší ma" Bola som priateľská, ale aj tak som bola mimo. Všetci traja, tu stáli pred mojimi dverami (teda dverami mojej izby, je to majetok školy) a ja som nevedela čo povedať. Kaien to zachránil: ,, Tak teraz poznáš mojich bratov :D a mňa si asi pametáš že. Riaditeľ povedal že ťi máme ukázať školu." Neviem či sa mi to iba zdalo, ale z tónu jeho hlasu bolo cítiť, že to nerobí z vlastnej vôle. Zato Jer ma milo chitil pod pazuchu a začal mi vykladať o histórii školy a tak. Kaien s Adamom išli za nami, ako ochranka. Uf. Jer je skvelý rozprávač ale za tie štyri hodiny čo soom prešla celý mega areál, (je fakt luxusný, myslím, bazény kurty, ihriská, dokonca aj kone!) mi furt tlačil do hlavy nejaké fakty. Keď prišli ku mojej izbe (ako ma informovali, bol to hm, niečo ako apartmán v hoteli a mal dokonca číslo- 222 ale je to škola :D) bolo už šesť hodín. ,, Tak ďakujem za prehliadku Jer a ďakujem vám všetkým..." To všetrkým so zvýraznila aby si to všimol aj Kaien. ,, Je zvláštne že je taký odmeraný. Ničím som ho predsa neurazila! Teda ak by ten papierik dokázal človeka tak naštvať. Ale možno mu proste nesedím. Nie všetci ma majú radi, chápem to. Adam ma prezeral od hlavy až po päty, a na niektorých miestach sa zastavil. (asi viete na akých) je zvláštny. Aj keď celý čas chodil za nami, nebol taký odmeraný ako Kaien, čučal mi na zadok!!! ( a nie, nie som paranoidná!) Keď som zavrela dvere, vydýchla som si. Prvý deň mám za sebou... veľmi zvláštny deň. Pokračovanie sa vyrába, a ospravedlňujem sa že som sem tak dlho nič nedala :(

Časť 04: Školský zmetok....

9. září 2012 v 13:52 | zuzu |  Alice in shadows
No, tu sa komečne dostávame na miesto, kde sa bude všetko odohrávať- na školu. V tejto časti sa začnú objavovať otázky ale neprichádzajú odpovede... V kom nájde Alice v Ťažkej chvíli oporu? Čítajte, komentuje a dúfam že sa do toho sveta dostanete tak ako ja.

Časť 03.: Kto to je?!

9. září 2012 v 13:51 | zuzu |  Alice in shadows
Tak, v tretej časti to bude prebiehať dosť rýchlo a niekolko rokov života strčím do pár viet.Dúfam, že vám to nevadí lebo inak by to bolo moc nudné. Aj tak vás prosím ,čítajte komentujte a užite si to. :) PS: je dosť dlhá ale tak snaď nie nudná :/
Keď som prišla do môjho nového domu, bola som očarená. Záhrada bola plná bielich rozkvitnutích čerešní a dom s nimi totálne ladill. Mama a otec (už som si zvykla im tak hovriť) sa o mňa starali super, mala som voľnosť, financie neboli najhoršie a oslava 14-tich, ktastrofa. Možno sa tu zo mňa stalo rozmaznané dieťa, ale toto mi prišlo naozaj moc. Otec začal hovoriť prísnym tónom a to ma dosť vydesilo: Tak Alice si veĺké dievča a my chceme aby si sa mala v živote dobre aj bez nás. A na to potrebuješ peniaze, ktoré získaš iba s výborným vzdelaním. A preto sme s Cassandrou poslali tvoju prihlášku na Shadow high school and university a oni ťa prijali!! Nie je to úžasné! Budeš chodiť na najprestížnejšiu školu v Japonsku!!! O týždeň odchádzaš autobusom s ostatními žiakmi a potom nám zavoláš." Stála som tam s otvorenou pusou ako Ha?! Čo?! :D a moje protesty akoby boli vzduch. Vôbec si ich nevšímali. Štvalo ma to ale v deń odchodu som sa s tým zmierila a pekne som s arozlúčila s rodičmi. Veď ich teraz tak dlho neuvidím... Keď som uvidela autobus, predčil všetky moje očakávania. Bol totálne luxusný a to som ešte ani nenastúpila. Vovnútri bol tak isto luxusný ako zvonka. Sadla som si do zadných radov lebo tam bolo útulne. Ako som si všimla, všetci majú dve tieto mäkké sedadlá tak som svoju tašku cez plece hodila vedľa seba na sedadlo. Začala som si prezerať ľudí predo mnou a BUM! Všetci v super značkových oblečeniach ako GUCCI, CHANNEL, DONATELLA VERSACHE, PRADA,... Ja na tom nie som zle, ale na značky si nepotrpím. Začínala som panikáriť, že budem outsider lebo nie som "in" ale potom som ho uvidela. Totálne vybočoval z radu "bohatých" (tak som ich nazvala) ale pri prezeraní som ho akosi minula. Zvláštne. Mal celkom vyšportovanú postavu (ale len tak primerane, nie dvojmetrové bicepsy) a svetlé až biele vlasy ktoré pôsobili ako šedivé :D Trochu som sa nad tým zasmiala ale asi dosť hlasito, lebo celý autobus sa na mňa pozrel. Aj on! Bože, taký trapas som dlho nezažila. Bola som vtedy vďačná šoférovi že naštartoval a všetci si ma prestali všímať až naňho. Tváril sa ako keby videl mimozemšťana a tak som radšej sklonila hlavu. Super, takže jediný človek z mojej budúcej triedy ktorý je ako ja ma má za I.T.- ho. Toto bude katastrofa. Keď som myslela že zaspím ,niekto do mňa hodil rúžový papierik: Kaien a Alice budú mať svatbu!!! Čo? Vôbec som to nechápala. Veď ani neviem kto je Kaien a mám si ho brať?? Obzrela som sa že odkiaľ sem ten papierik priletel a jedna baba pred tým bielovlasým sa na mňa pozerala a chichotala. Jasné. Chcela som do nej za oplátku ten papierik hodiť, ale moja presnosť je viac než hrozná a papierik trafil rovno do toho bielovlasého. Oh! Akoby toho nebolo dosť, otvoril papier a keď si to prečítal, silno ho zmačkal a vyhodil von z okna. Potom som len sedela napnutá ako struna a čakala kedy dorazíme do školy, a stalo sa. Ja som sa vopred postavila (ako väčina cestujúcich) ale autobus sa nečakane pohol a ja som omylom ( vážne omylom!!!) ztúpila jednej babe predomnou na nohu. (tuším to bola tá čo mi hodila ten papierik). ,,Prepáč nechcela som" dodala som nervózne a snažila sa dostať čo najviac ku dverám. Keď som už skoro bola vonku, to dievča čo som mu šlapla na nohu ma sotilo a ja som spadla. Už som videla ten zlomený nos, a čakala náraz. Cítola som náraz, ale nie na nose, ale na bruchu. Zmetene som sa postavila (dosť nemotorne) a uvidela som svojho bielovlasého záchrancu. ,,ja som Kaien, mala by si dávať väčší pozor.". Bielovlasý (pardń, myslela som Kaien) mal zvonivý hlas ale... jeho oči... v hlave som mala chaos. Hrozne mi niekoho očami pripomínal ale nevedela som si spomenúť, koho. Začalo sa mi zatmievať pred očami a omdlela som. Posladné čo s pametám, je že ma Kaien chytil do náručia.

Časť 02.: Nový život sa začína...

9. září 2012 v 13:50 | zuzu |  Alice in shadows
Viem, tieto časti sú možno nudné ale v ďalších častiach sa to čo sa deje vtýchto dieloch bude spomínať, a kto toto neprečíta, nebude vedieť, o čom je reč :) tak čítajte, kommentujte a dúfam že vás to zaujme :D
.... Ako som tak sedela v tom rohu, tak som sedela aj ďalšie dva týždne. Nehovorila som s nikím, a preto som dostala prezývku "mŕtva duša" možno to aj bola pravda lebo som mala pocit že ten požiar čo mi zničil život, mi celú dušu spálil. Lenže potom, po tých dlhých dvoch týždňoch samoty prišiel anjel- nový chlapec v domove. Volal sa Haruko (typické japonské meno, ale vyzerá ako Európan), a tiež nebol moc spoločenský. Prišiel ku mne a bez slova si ku mne sadol. Cítila som, naozaj som to cítila, že sa zotavujem z toho šoku (to že som prišla o všetko). Po večeri som ako vždy išla do svojej prázdnej izby (všetky deti sa ma boja atak som sama), ale bola tam paní Flottsomnová a ešte nejaké sestričky a.. Haruko! V ten deň som sa po dlhom čase schuti usmiala. Zavrelisa dver, ja a Haruko sme ležali vedľa seba a zaspávali sme (Haruko zaspával, ja som od radosti spať nemohla). Ráno ma zobudil šuchot. Haruko už bol hore a obliekal sa, teda len sčasti. Nevedel nájsť košeľu. Tak som sa postavila aj ja a pozrela sa pod jeho posteĺ. Samozrejme, že tam bola jeho košeľa. Podala som mu ju a išla sa tiež obliecť. Keď som bola hotová otočila som sa a hrozne som sa zľakla lebo Haruko stál iba 4 cm odo mňa aja som ho ani nepočula prichádzať. ,,Zapneš mi košeľu prosím?" To boli prvé slová čo som od tohto zelenookého strapatého chlapca počula aešte dnes mi znejú v hlave ako otrepaná zvučka z telky. Zapla som mu neposlušné gombíky a išli sme spolu do hlavnej sály. Haruko ma viedol ako mladšiu sestru (veď aj bol o dva roky starší odomňa) a tam som ich uvidela dvoch novomanželov, Aaron a Cassandra áno tak sa volali. Cítila som že oni budú znamenať zmenu v mojom živote. A mala som pravdu o 15 minút do hlavnej sály prišla cassandra a zobrala ma za ruku. Haruko bol u doktora na dennej prehliadke a nestihla som sa s ním rozlúčiť, čo mi bolo ĺúto, ale nový začiatok sa mi náramne páčil...

Časť 01.: Na začiatku bolo...

9. září 2012 v 13:49 | zuzu |  Alice in shadows
No, toto je prvá časť a vy sami usúdťe, či je dobrá alebo nie. prosím, kommentujte čo najviac a pravdivo. Ďakujem!!!
Tak, volám sa Alice a mám 14. Typický teenager, to si myslý každý ale... Ak mám byť úprimná, moje problémy sa nezačali v puberte ale mám ich už od narodenia. Veď čítajte. Narodila som sa v Soule (v Ázii) a tam som aj žila, ale moji rodičia Grace a Henry Connorovci sú z Aglicka. Bývali sme v krásnom dome ale veľa času som tam strávila sama alebo s mojou opatrovateľkou Soyumi (je z Japonska). Otec a mama boli vysoko postavený delegáti a často neboli doma mesiace. :( Takto som žila do mojich šiestich rokov a najväčšou oporou mi bola práve Soyumi (opatrovateľka). Raz sme spolu išli na prechádzku a keď sme sa vracali uvidela som dym. Obrovské mraky čierneho dymu sa valili z miesta kde stál náš dom. Soyumi ma vzala na ruky a utekali sme až k domu, teda ak sa to dalo nazvať domom. Už z neho boli len trosky ktoré zachvílu silno splanuli a zmenili sa na prach. Plakala som kričala, nech ma Soyumi pustí, vedela som že dnes mali ocko a mama prísť a moje tušenie mi vravelo, že už rišly a navždy odišly... Keď som sa zúfalo pozrela na Soyumi, prebehol mi mráz po chrbte. Usmievala sa a trochu chechtala. Začala som sa jej báť. Vyzerala naozaj desivo, ona ktorá mi bola oporou keď tu neboli rodičia. A teraz keď zmizla aj tá dobrá Soyumi, cítila som sa hrozne osamelá. Soyumi ma hodila na zem a utiekla do lesa pri našom dome. Počula som jej hlasný smiech ale zrazu vykríkla a bolo ticho. Kľakla som si na zem a plakala. Plač ma riadne unavil a tak som za pár minút zaspala. Keď som sa zobudila, držal ma na rukách akýsi muž a bol isme v nejakej budove. Otvorila som oči a dezorientovane som krútila hlavou aby som zistila kde sme (musela som vyzerať naozaj bláznivo). Potom som uvidela nápis "Detský ústav-ochranný tieň" V hlave som mala zmetok. "To nič, len sa upokoj tu sa o teba postarajú." chrapľavý hlas toho muža čo ma držal na rukách mi prenikol hlboko do hlavy a upokojil ma tak, že som sa už nemykala ani neotáčala. Paní Flottsomnová (veľká žena s ruským prízvukom), ako sa mi predstavila ma zaviedla do veľkej sály kde sa vraj môžem hrať až do večere. Sadla som si do najtemnejšieho kúta sály kde sa nehraly žiadne deti a sadla som si tam. Sedela a sedela a premýšľala, čo so mnou bude.
PS.: prepáčte mi gramatické chyby ale slovenčina mi moc nejde... dúfam, že čoskoro dokončím aj druhú časť :)

úvod

9. září 2012 v 13:47 Alice in shadows
Neviem či to niekto bude čítať ale jedna super osoba ma podporila v tom, aby som moje poviedky dala na net... A tak ich sem dávam :) Prvá poviedka bude o dievčaťi ktoré sa dostane na prestížnu internátnu školu, ale nie je si istá prostredím v akom sa nachádza. Objavuje záhady svojej minulosti ktorú si nepametá a je v nebezpečenstve. Kto jej pomôže? :D Uvidíte...

Úvod do blogu

9. září 2012 v 13:44 | zuzu
Takže, toto je môj druhý blog, na prvý som zabudla svoje heslo... Samozrejme prepíšem sem poviedky z prvého takže o nič neprídete :) dúfam že sa nájde zopár ľudí koho to zaujme :)