Čaasť 09.: Večer o desiatej..

9. září 2012 v 13:58 | zuzu |  Alice in shadows
Tu prebehne iskra už aj na druhom konci. Žeby bola cesta ku pravej laske taká jednoduchá?! Uvidíme. Komentujte :*

,,Chceš tu stáť do zajtra?" som v šoku, zrazu je jeho hlas milý a prívetivý a nie taký odmeraný. ,,Oh, jasné. Ak smiem vedieť, čo zmenilo tvoju náladu na toľko, že sa so mnou už bavíš?" Proste som sa musela spýtať! ,,Prepáč, ja niekedy mám také dni mrzí ma to. " Jeho oči tmavomodrej farby sa do mňa vpíjali. Takto sme tam stáli dosť dlho. Potom ma chytil za ruku (a všetky učebnice mal len v jednej!!) a išli sme ku mojej izbe . Žeby sa naozaj tak zmanil? Bola som šťastná. Možno, naozaj možno, k nemu niečo cítim aj po dvoch dňoch. Znie to povrchne ale, myslím naňho skoro stále. Ruka v ruke sme prišli až ku mojej izbe. ,,No, ďakujem za tie učebnice á možno sa ešte uvidíme." ,,Jasné, o desiatej buď hore dobre? Prídem." S týmito slovami ležérne odkráčal preč. V izbe som robila všetko možné aby som zabila čas, ale sekundy sa tiahly ako minúty. Hodinu pred som mala v hlave ošial. Čo si obliecť? Make-up?! Vlasy?!! PO tej úpornej hodine som mala na sebe rifle, čierne tielko a na tom biely široký sveter. Bol dosť tenký takže som sa nepotila. Vlasy som si vyžehlila a ofinu zopla hore. Topánky znova moje hnedé vysoké (mám ich rada). Bol presný ako hodinky. Ešte neodbyla desiata aon už klopal. ,,Ahoj, wow vyzeráš.. úžasne." Tváril sa ako slepec čo zase vydí. ten b lažený výraz. Nechápala som kde sa to v ňom bere. Po ceste mi rozprával otom, ako sa oni traja stali bratmi. On je vlastne Jerov bratranec ale jeho rodičia zomreli a tak ho Jerova rodina prijala. S Adamom to však bolo iné. Keď Jerova mama zomrela, našli list na rozlúčku v ktorom bolo, že musia nájsť jedného chlapca a pomôcť mu, že je to jej posledné želanie. Priložila k tomu listu aj fotku. Potom ho našli a ujali sa ho. A nakoniec na mňa vybalil to, že riaditeľ je ten Jerov otec. :D Žijú tu odmalička. Keď sme prišli k múru ktorý obklopoval celý areál, pozrela som naňho. Chce po mňe aby som vyliezla na 13 metrov vysoký múr?! Nie, našťastie tam bol rebrík. sedeli sme hore, držali sa za ruky, a rozprával mi o historkách tejto školy a riaditeľa, dokonca ho presvedčili aby žiaci nemuseli nosiť uniformy. A potom, sme voĺne prešli k niečomu na čo som potajme čakala celý večer. Na ten bozk.....
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 Wienersnitzla Wienersnitzla | 19. listopadu 2012 v 10:57 | Reagovat

Prepac, ale toto naozaj nema ani hlavu ani patu...Nemozes len tak odoberat organy a pridavat koncatiny...Keby bol tvoj pribeh clovek, je to asi nejaky darca organov v kome len s malou nadejou na prebudenie.
Citala som uz aj horsie pribehy v tejto "kategorii", ale aj tych lepsich je cela kopa. Prosim, spamataj sa!

2 mylovestories mylovestories | 19. listopadu 2012 v 16:43 | Reagovat

prepáč, chápem že každý má svoj názor ale vidíš tu niekde nápis: tot je najlepšia poviedka na svete?

3 wienersnitzla wienersnitzla | 7. ledna 2013 v 22:28 | Reagovat

[2]: Nie, nevidim. Najlepsia poviedka na svete to nebude asi nikdy, ale ludia by sa mali zlepsovat. Keby mne niekto vypisal chyby, ktore v pribehu mam, mozno by to trochu zranilo moje spisovatelske ego, ale bola by som rada- nemusela by som tie chyby hladat sama. Ked si vsak myslis, ze tu len nejake 10 rocne decko tliacha za monitorom blbosti, zerokills....Som 13 rocne decko a precitala som dost vela knih, aby som aspon trochu vedela co hovorim. Ja som ti chcela len pomoct, ale komu niet rady, tomu niet pomoci.
Farewell.

4 mylovestories mylovestories | Web | 9. ledna 2013 v 0:10 | Reagovat

:DDD šak ok ja nič nehovorím, ja som to nemyslela ako urážku voči tebe :D myslím že tie chyby už registrujem ale stále si niesom istá či ich viem odstrániť... čo už, asi sa zmierim so svojou súčasnou kvalitou a rok čo rok sa budem snažiť sa zlepšiť.. :D asi takto to malo vyznieť :DD

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama