Časť 01.: Na začiatku bolo...

9. září 2012 v 13:49 | zuzu |  Alice in shadows
No, toto je prvá časť a vy sami usúdťe, či je dobrá alebo nie. prosím, kommentujte čo najviac a pravdivo. Ďakujem!!!
Tak, volám sa Alice a mám 14. Typický teenager, to si myslý každý ale... Ak mám byť úprimná, moje problémy sa nezačali v puberte ale mám ich už od narodenia. Veď čítajte. Narodila som sa v Soule (v Ázii) a tam som aj žila, ale moji rodičia Grace a Henry Connorovci sú z Aglicka. Bývali sme v krásnom dome ale veľa času som tam strávila sama alebo s mojou opatrovateľkou Soyumi (je z Japonska). Otec a mama boli vysoko postavený delegáti a často neboli doma mesiace. :( Takto som žila do mojich šiestich rokov a najväčšou oporou mi bola práve Soyumi (opatrovateľka). Raz sme spolu išli na prechádzku a keď sme sa vracali uvidela som dym. Obrovské mraky čierneho dymu sa valili z miesta kde stál náš dom. Soyumi ma vzala na ruky a utekali sme až k domu, teda ak sa to dalo nazvať domom. Už z neho boli len trosky ktoré zachvílu silno splanuli a zmenili sa na prach. Plakala som kričala, nech ma Soyumi pustí, vedela som že dnes mali ocko a mama prísť a moje tušenie mi vravelo, že už rišly a navždy odišly... Keď som sa zúfalo pozrela na Soyumi, prebehol mi mráz po chrbte. Usmievala sa a trochu chechtala. Začala som sa jej báť. Vyzerala naozaj desivo, ona ktorá mi bola oporou keď tu neboli rodičia. A teraz keď zmizla aj tá dobrá Soyumi, cítila som sa hrozne osamelá. Soyumi ma hodila na zem a utiekla do lesa pri našom dome. Počula som jej hlasný smiech ale zrazu vykríkla a bolo ticho. Kľakla som si na zem a plakala. Plač ma riadne unavil a tak som za pár minút zaspala. Keď som sa zobudila, držal ma na rukách akýsi muž a bol isme v nejakej budove. Otvorila som oči a dezorientovane som krútila hlavou aby som zistila kde sme (musela som vyzerať naozaj bláznivo). Potom som uvidela nápis "Detský ústav-ochranný tieň" V hlave som mala zmetok. "To nič, len sa upokoj tu sa o teba postarajú." chrapľavý hlas toho muža čo ma držal na rukách mi prenikol hlboko do hlavy a upokojil ma tak, že som sa už nemykala ani neotáčala. Paní Flottsomnová (veľká žena s ruským prízvukom), ako sa mi predstavila ma zaviedla do veľkej sály kde sa vraj môžem hrať až do večere. Sadla som si do najtemnejšieho kúta sály kde sa nehraly žiadne deti a sadla som si tam. Sedela a sedela a premýšľala, čo so mnou bude.
PS.: prepáčte mi gramatické chyby ale slovenčina mi moc nejde... dúfam, že čoskoro dokončím aj druhú časť :)
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 Wienersnitzla Wienersnitzla | 19. listopadu 2012 v 10:14 | Reagovat

Pouzivat Aziu je velmi pekne, ale bodlo by nastudovat pomery ake tam vladnu. Les pri dome? Na kolibe mozno, ale v Soule? Ou...Co sa deju tyka, moc tam skaces. Ta soyumi je jej opora a zrazu idu k domu, ktory hori. Netusim ako vyzera hlavna postava, rodicia ci ta soyumi. Emotikonov do textu nedavaj preboha. Vyzera to strasne. Inak dost pochybujem, ze....Ale vlastne to je jedno. Patri to k prvej "odrazke". Prajem vela stastia.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama