Časť 10.: Realita je iná...

9. září 2012 v 13:59 | zuzu |  Alice in shadows
Alice je ešte stále v dobrej nálade zo včerajšieho večera, ale predsa sa nájde niekto kto jej radosť nezdiela. Kto to je? Prečo? Niečo jej našepkáváva že sa stane niečo zlé. Ale čo, to nevie...

Vuááááá. ,,Dobré ráno, kráska." Heh, len s azobudím a on už ja pri mne. No aby som to zhrnula, včera to bolo perfektné. Úplne spontánne. Po prvom bozku ich prišlo ešte mnoho. Smialy sme sa a rozprávali, a potom ďalšie bozky.... Keď sme stáli pri mojich dverách, stavili sme sa že ak bude ráno stáť pri mojej posteli, oblečiem si čo mi vyberie. Zamkla som všetky dvere, oknná jednoducho všetko. A on tu stojí pri mojej posteli, skláňa sa a cmuk! :D dáva mi pusu na čelo. ,,Ako? Ako si sa sem dostal? Všetko som zamkla!" ,,som syn riaditeľa a ten má kľúče od všetkých izieb."- vyškieral sa. ,,Dobre, môžeš ma mňa navliecť čo len chceš :D" Už som očakávala to najhoršie, lebo vytiahol rúžovú sukňu, tričko s hello kitty (o tom nemal nikto vedieť!) a pásikavé čierno-biele podkolienky. ,,Prosím, len to nie!" Smiala som sa, ale vážne som sa bála. Ale potom vytiahol moje šedé kraťase, topánky na platforme a polopriesvitné modré tričko. Nadvihla som obočie. Žeby mal aj vkus? :DDD ,,Výborne, radšej si to rýchlo zoberiem, aby si si to nerozmyslel." Vyhnala som ho za dvere, obliekla sa a trochu namaľovala. Stál pri dverách rovnako ako včera Adam. Zasmiala som sa. ,,Ćo je ti smiešne?" ,,Nič, ja len že včera tu takto isto stál aj Adam, vidno že ste rodina." Mne sa to zdalo vtipné ale on sa iba zamračil, chytil my za ruku a išli sme. Áno, mlčky až ku triede. Tam sa ma pustil a išiel na miesto. Nemala som čas sa ho na to spýtať cez prestávku a tak som mu cez hodinu poslala lístček:
- Stalo sa niečo?
-Nie, prečo?
- Si iný. Už od rána. Urazila som ťa keď som ťa porovnávala s Adamom alebo niečo iné, Ak ide o to, oproti tebe nemá šancu :*
- Nie, ja len že by sme mali počkať kým to povieme ostatným.....
- To je všeto?
- :D treba ešte niečo dodať? :**
Potom som už nič neodpísala. Tie slová ma mali upokojiť, ale nestalo sa. Vnútorný pocit mi vravel, že klame. Do izby som išla sama, on mal už niečo dohodnuté s Adamom. No pred mojimi dverami som našla lístoček. Ty sama dobre vieš že on ťa nemiluje. Buď k sebe úprimná. Nevydrží vám to. To si piš. Po týchto slovách ma zamrazilo. Kto vie o mne a Kaienovi?!
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 Wienersnitzla Wienersnitzla | 19. listopadu 2012 v 11:00 | Reagovat

Preco mi to pripomina tie hlupe americke filmy, ktore kedysis chodili v sobotu rano na markize?

2 mylovestories mylovestories | 19. listopadu 2012 v 16:40 | Reagovat

:DD vážne? :DD daj mi na ne link :P aspoň pozrem :)

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama