časť 11.: Nie!!!!!

9. září 2012 v 14:00 | zuzu |  Alice in shadows
Alice si pripadá vinná z toho, že jej krátky vzťah s Kaienom sa asi skončí tak rýchlo ako začal. O lístočku mu nepovie v snahe uchovať ich spolu dlhšie. Zlá predtucha ju dostihne ale v niečom horšom ako láska....... čítajte, konentujte a vžite sa do toho. :)

V noci s ami zase prisnil ten se. Všetko bolo rovnaké ale na konci bola postava ktorá držala ten lístoček... Netuším kto to bol ale, vie o mňe a Kaienovi.... On to nechce nikomu povedať. Neviem prečo. Už ubehli týždne a deň čo deň chodíme o desiatej von, ako v ten prvý raz... Akoby v noci neodmietal moje dotyky a bozky. Cez deň je odmeraný a tvári sa neprístupne. Zožiera ma to. Dneska za mnou ani ráno neprišiel. Neviem prečo, to robí tiež vždy. Cítim sa zle, ako by mi chýbal kus tela, aj keď som fyzicky ok. Viem to. Moja predtucha sa dnes vyplní, cítim to. Vonku bola zima. Na september až priveľká. Dala som si sveter a išla ku triede. Všade prázdno. V triede na mňa čučali nie ako na blázna, ale s ľútosťou v očiach. Rýchlo som sa otočila ku mojej lavici. Uf žije. Sedí tam a pomali vstáva ku mne. Obímama a nežne mi hovorí. ,,Alice, je mi to hrozne ľúto.. Ja neviem ako ti to mám oznámiť. Tvoji rodičia, Cassandra a Aaron mali autonehodu. Boli na mieste-" ,,Nie!!!!!" Vybehla som preč, a utekala ku múru vzadu v záhrade. Tam som vyliezla hore a plakala. Prečo oni?! Boli to dobrí ľudia, viac než to, boli to moji rodičia!!! Nie, nie nie!!! Prečo sa všetko na tejto škole ničí?!! Vtom ma niekto chytil a silno si ma pritisol k hrudi. Kaien. ,,Ani nevieš ako hrozne je mi to ľúto. Ja, ak je tu niečo čo môžem pre teba spraviť, urobím to láska." Ja neviem čo chcem. ,,Jediné čo chcem je, aby si tu ostal pri mne." Potom sne tam sedeli a ja som spomínala na to, ako som ich milovala. ,,Poď Alice, poď si lahnúť, je neskoro a zima..." Keď sme prišli ku mojim dverám vyhŕkla som: ,,Ostaň so mnou. Nechcem byť sama. " Jeho utrápený poĺad bol asi nič proti tomu môjmu lebo len prikívol hlavou apošepkal: ,,Pre teba čokoľvek." Ležala so opretá o neho, vlastne schúlená tak, že mi bozkával vlasy. Zajtra bude ťažký ďeň.....
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 Hop... Hop... | 19. listopadu 2012 v 11:02 | Reagovat

Hop, hop, hop....

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama