Téma týždňa: Zavri oči, otvor myseľ. Čo vidíš?

18. prosince 2012 v 20:48 | zuzu |  Téma týždňa
:DDD myslím že sa vážne začnem zapájať do tém týždňa, mám pri tom také chvílkové inšpirácie... :D vtipné nie? ja, ktorá som ich vlastne tak trochu nemala rada a myslela som si že je to nezmysel už píšem druhý článok na túto tému. :P no uvidíme ako to dopadne. Je to vlastne len priebeh myšlienok dievčaťa, Christine, s ktorou sa rozišiel jej frajer. To ma prvé napadlo pri tom otvor myseĺ. Tak uvidíme :D čo vznikne :P


,,Nie mami, chcem byť sama...." Povedala som už stý krát aby ma mama konečne nechala na pokoji. ,,No dobre Chris, ale nezabudni že na depresiu si ešte mladá." Poslala mi vzdušný bozk a odišla. konečne. som sama a môžem, plakať, premýšlať a upadnúť do depresie. Prečo? Urobila som chybu? Urazila som ho? Prečo? Tieto myšlienky sa mi stále otáčali v hlave. No dobre. Prídem tomu na kĺb. Potoiahla som nosom a utrela si slzavé oči. ,,Och, dokelu, sprostá špirála..." Bola som rozmazaná ako panda. Takže dnes už z domu nevídem... Sadla som si do rohu postele a objala plyšového macka. Viem, možno je to detské, ale mám ho v hlave vrytého ako môjho záchrancu. Z problému akéhokoĺvek druhu. Premýšlam, pozerám sa mesiac dozadu.... Boli sme spolu v kine. Ohadzovali sme sa pukancami ako vždy. Hádzali sme tie čo boli neupečené do ostatných. Smiali sme sa, z filmu nič nebolo, ale bolo to krásne. pri romantických častiach sme sa objali a nežne sa bozkávali. skoro každý deň sme chodili von, a nevidela som žiadny zádrhel. zamyslela som sa hlbšie,zavrela oči, otvorila som svoju myseľ a snažila sa vidieť to z jeho uhla. A potom mi to asi doplo. Asi pred týždňom sa ma spýtal či uňho nechcem prespať, lebo jeho rodičia budú preč. Mňa by ako tak trochu neskúsenú štrnástku nenapadlo to, čo je v šestnástich. Myslím že čakal že sa posunieme dalej, presnejšie do postele. V náhlej zúrivosti som sa rozplakala. ,,Sprostý chrapúň...." aj ke´d som to takto hovorila, nepomohlo to. stále som ho mala rada. Chýbal mi. prečo som ho vlastne odmietla? Aha, spomínam si, išli sme s rodinou ku mojej babke a ke´dže tam chodíme len raz za tri mesiace, nemohla som si to nechať ujsť. A tak som si pokazila vzťah s mojou údajnou životnou láskou. ,,Och, kto ma to zase otravuje?" Pípal mi mobil. Jednoduchým pohybom prsta po dotykovom povrchu a už som počula kamarátkin hlas. ,,Ahoj Chris, viemže si teraz tak trochu smutná alen ič si z toho nerob, bol to idiot, ak chceš, poď s nami von, večer ideme na nákupy, do kina a tak, veď vieš... o šiestej v kine budem dúfať že sa ozveš, pá!" A tak sa skončil jej krátky monológ. Sedela som a asi 10 minút som mala úplne čistú hlavu, n nič som nemyslela... nevedela som sa rozhodnúť. ešte som chcela analyzovať prečo mu to tak vadilo, ale na druhú stranu,... Vedela som že práve dobrý film, kamošky a nové tričko by mi pomohli. Mala som ešte trištvrte hodiny, ak som odpočítala cestu. vstala som ,nadýchla sa a našla som niečo pekné na seba. V hlave som si hovorila, zober si niečo pekné, nehc a aspoň cítiš, že si sa cez to preniesla. Zbalila som si kabelku, a išla sa odmalovať. Myslím že nanovo som sa nalíčila, naozaj pekne. Rýchlo som zbehla chody, v snahe vyhnúť sa mame, ale márne. pri kuchyňi ma odstabila. pery mala takmer v jednej tenkej čiare a oči stiahnuté. ,,Nejdeš si podrezať žily ani nič také že?" prevrátila som oči. mama... Vysvetlila som jej že idem do kina. Zavrela som dvere a obzrela sa. Prvý krát odchádzam z domu a cítim sa slobodne.Bez závezkov a frajera. Za tích sedem hodín depresie to bola príjemná zmena. Vykročila som s plným vedomím, že dnešní večer si užijem...
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama