Časť 3.: Nájdi si iného princa

2. února 2014 v 19:46 | Sue |  Voda a krv
Dobre, priznávam sa, písanie mi tak chýbalo že sa od toho neviem odtrhnúť už nmejaké dve hodiny. Dúfmam že sa nájde aspoň niekto, kto to bude čítať a kto si prečíta aj tieto trápne slová na začiaktu ktoré iba zdržujú. Napriek tomu že sa snažím písať, moc mi to nejde a tak sa viac venujem tomu, čo mi ide- kresleniu. Je to pre mňa také isté odreagovanie ako písanie, zrazu som niekde inde. Preto by som vás rada nabádala k tomu, aby ste mi poslali svoju tvorbu na mail (zajo.kralikova@gmail.com) ku ktorej vás dúfam inšpirovalo moje písanie... verte či nie, naozaj veľa by to pre mňa znamenalo... A teraz si užite tretiu časť, ak sa to vôbec dá.

Sue



,,Ty si Annabell, všakže?"

,,Ehm, áno ja som Annie, a ty si..?"

,,Ja som Elizabeth, ale všetci ma volajú Liz. Teší ma. Oh! Toto je moja posteľ všakže? Naozaj je to tu krásne. Len tu chýba rúžová. To sa čoskoro zmení, uvidíš, budeme tu bývať ako princezné. aká je tvoja najobľúbenejšia farba? Moja rúžová lebo je taká veselá a je tiež symbolom lásky. Túto školu som si vybrala preto, lebo sakury sú rúžové a ja sa chcem na strednej zamilovať do svojho princa. A tiež študovať tanec a spev, budem najslávnejšia baletná speváčka. Znie to rozprávkovo, všakže?"

Po tomto dlhom monológu plnom naivity hodnej korunky pre "rúžovú princeznu poníkov" v ktorom mimochodom asi trikrát použila slovo všakže som sa už takmer na nič nezmohla. A chce to tu premalovať na rúžovo?! Ja som za zelenú. Otec mi vždy vravieval, že sa mi hpdí k očiam. Tie majú zenkastú farb po mame- to už ale otec nespomína. Pomohla som jej sa v moj- teda našej izbe zorientovať a potichu zaľahla do postele. Pocit osamelosti sa len prehĺbil...




,,LA-LA-LA-LA-LAA!"
5:25- Čo to dopekla je?!

,,MI-MI-MI-MI-MIII!"

,,Ehm, Elizabeth, je strašne skoro, čo to stváraš?"

,,Precvičujem si hlasivky. Dnes máme prvú hodinu spev, môžeš sa ku mne pridať pri dychových cvičeniach ak máš čistý hlas. Pri falošnom speve sa neviem sústrediť."

Nie že by som spievať nevedela, ale nemám k tomu vypestovaný citový vzťah. To, čo ma naozaj zaujíma, je história, výtvarné umenie a písanie. Spev ma akosi nikdy nelákal. A tanec... prosto netancujem a z hodín tanca som uvoľnená. To si vydupal mô otec. Preto využívam čas "dychovej skúšky" na dlhú horúcu sprchu a následne si vyžehlím vlasy. Otvorím skriňu a vytiahnem tie isté čierne legíny a biely pletený hrubý sveter. Od včerajška sa ochladilo. Vyhrabem škoricový šál a Vysoké papučové čižmy vypchaté kožušinou. Vyzerajú naozaj ako papuče, ale sú nesmierne pohodlné a hrejivé. Opäť siaham po hnedej taške. Dnes si raňajky vychutnám aspoň o trochu viac. NAsypem si misku plnú kakaových cereálii a zalejem ich studeným mliekom. Elizabeth vo svojej čiernej sukničke a bielej košeli doplnenej o rúžové pančuchy a kabátik iba ohrnie nos:
,,Tomuto u nás doma hovoríme chair comestible."
Napriek tomu že netuším čo to znamená, ona sa tvári znechutene a dá si pohár vody a tri jahody. Na postave jej asi záleží viac ako mne.



,,Výborne Elizabeth, zaradím ťa do prvého radu našeho zboru!"

Uf.. po hodine spevu konečne vidím Sebastiana. Ráno nemohol prísť lebo mal nultú hodinu plávania.

,,Nevedela som že je tu bazén..."

,,Dievča, tu je viac bazénov ako bolo na olympijských hrách! A sú tu aj rôzne kurty, ihriská, je tu aj plážové centrum, jazdiareň a strelnica. Pokiaľ sa človek nudí pri aj tak naplnenom rozvrhu, môže sa zabiť mimoprogramovými aktivitami. Ozaj vzhľadom na to, že ide o jazykovú školu, budeš si dnes na hodine angličtiny vyberať ďalšie dva jazyky. A, aby som bol úprimný, tvoj sveter mi pripomína moju babku Wilhelmiu. Má asi devädesiat."

Asi som sa mala uraziť ale v tom ma predbehla Elizabeth:

,,Náhodou je to v dnešnej dobe moderné. Je to jej vlastný štýl a ty ju nemáš prečo odzudzovať. Poďme, tento tu ťa nie je hoden. nájdi si iného princa."

A s týmto odišla. Bože. Obaja sme vybuchli do takého smiechu že sa na nás pozerali nejedny oči. Spomenula som si na jeho poznámku o mojom svetri a po prvý krát som si ho poriadne obzrela. Mal na sebe určite značkové čierne rifle, bielu košeľu a na nej zelený sveter ktorý mu krásne dopĺňal orieškové oči a vlasy rovnakého odtieňu. Pomaly som začala vnímať, aký je pekný.


Na hodine angličtiny som si vybrala francúzštinu a taliančinu. Elizabeth mi chválila francúzštinu, lebo je to jej rodný jazyk a Sebastian zas taliančinu, lebo je to podľa neho jazyk plný vášne. Na druhý deň je to slušné skóre- dvaja priatelia. Nasledujúcich šesť hodín prežijem v poriadku. Nachádzam pár nových ľudí, ktorí sú ochotní sa so mnou rozprávať. Na hodine umeleckého písania je to drobná Kate, španielčinu mi oživuje vešelý Juan ( ,, Musíš to čítať ako Chuan, vieš, akoby si sa dusila chilli papričkou, také jemné pikantné CH.") ale na hodine histórie umenia, nie je nikto, kto by spadal do kategórie potencionálnych priateľov. Ach keby tu len bol Sebastian! Ten je ale o ročník vyššie a ja sa na svojom oblúbenom predmete nemám s kým podeliť o svoje nadšenie. Opäť na mňa večer dopadá ten pocit osamelosti, preto to nevydržím a idem do jazdiarne....
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama