Časť 6.: Banánová Annabel prichytená pri čine

15. února 2014 v 10:26 | Sue |  Voda a krv
No, po ako takom čase- nech získam odstup, idem skúsiť spatlať prvý deň prípravky. Snáď to, čo sa nakoniec dostane k vám, to klbko plné otrasnej gramatiky a mne vlastného neprofesionálneho písania, budem môcť nazvať finálnou verziou.

PS: dej som zmenila asi päťkrát a to tak závratne že.. uf.... bolo naozaj ťažké premyslieť si ako sa bude príbeh vyvíjať.


Čo to so mnou je? Mám predsa rada deti! Ale toto nie sú deti, sú to skoro tvoji rovesníci, s takými ty vychádzať nevieš- hovorím si.

,,Počkajte tu, zoznámte sa a ja sa hneď vrátim." - Kam idem?!
Aufff, asi zájdem za Jadis. Jej dvere sú tieto tu napravo- nie! Ešte že som sa pozrela cez okienko. To je trieda toho blázna. Čo to tam robia?! On.. im robí modela? A čo to prežúva? To sú karamelové tyčinky? Mňam. Pche.. to na bruchu sú tehličky? To všetky baby tak ospevujú? Veď to vôbec nie je- okej! Priznávam, je to príjemný pohľad.

,,Ach.."

,,Pozerá sa ti na mňa poza tie dvere dobre?"

Uh!!! Kedy stihol otvoriť dvere?!

,,Ehm, len som si pomýlila triedu."

,,No jasné. Podľa mňa (priblížil sa ku mne tvárou) si len úchylná a mierne šialená, keď si myslíš že ťa cez to metrové okno nebude vidieť. Proste si bola prichytená pri čine. A mimochodom (zase sa o niečo viac priblížil), červenáš sa Annie Brown."

Dvere nechal otvorené a vrátil sa na svoje miesto, skamenel ako socha. Ryšavé dievča začalo hneď kresliť ale to druhé, blondýna s vyčesanámi vlasmy a kýblom mejkapu sa na mňa pozrela a chladno usmiala.

,,Zase sa stretávame, Banánová Annabel."


********

Bannánová anabell,
choď si sadnúť na šerbel!
Budeme sa hrať,
a ty budeš sr*ť!

Tento pospevok som počúvala, odkedy na základke zistili, že môj otec má takú cukráreň, akú má. Viete kto ho vymyslel? Cary Rogerson. O rok mladšia, no predsa najpopulárnejšia. Na základke ju milovali. Ľutujem toho, koho sa rozhodla šikanovať po mojom odchode. Keď som ju tam uvidela sedieť, pokojne kresliacu Lukasa (asi to budem skracovať na Luke, znie to lepšie) a tak hnusne sa na mňa usmievať, zdvihol sa mi žalúdok. To ma bude prenasledovať aj tu?!

Nemyslite si, že som nejaká padavka čo si nechá skákať po hlave, to nie. Jednoducho som ich ignorovala. Ale za celú tú dobu mi to predsa len niečo urobilo, muselo ma to poznačiť. A verte mi že vidieť tú potvoru, to bol teda šok!

A vlastne... som cítila ešte niečo. Neviem čo to bolo ale poháňalo ma to, aby som jej vytrhla tú skicu z ruky a spálila ju. Myslela som si, že je to hnev, no.. možno.. nie. Určite to bol hnev. Nič iné totižto nepripadá do úvahy.
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama