Časť 7.: Prekročili hranicu

22. února 2014 v 12:40 | Sue |  Voda a krv
No, prvý deň školských prázdnin musím zahájiť ´dalšou časťou nie? Trochu som premýšlala a čaká vás menšia zmena, veď uvidíte :)



S chladným výrazom som nechala zlomyselnú Cary a zmäteného Luka za sebou. Teraz sa musíš sústrediť na svoju triedu Annie. Ale márne. Chlapci sa mi predstavili, ale ani jedno meno som neregistrovala. Bola som hlavou preč. V školskej lavici s triedou plnou smejúcich sa detí.
******************************************************************
Smejúcich sa mne. Obyčajne mi to nevadilo, ale dnes spravili niečo, čo nemali. Prekročili hranicu. Mala som denník, ktorý som nosila všade so sebou. Boli v ňom moje tajomstvá, poznámky zo školy A skicu. Nevedel o nej nikto, ani otec. Mama mi ju dala, tesne pred tým, než na svet prišla Jasmine. Bol to čerešňový strom, pod ním lavička a vedľa stálo dievča s kučeravými vlasmy, v košeli a čiernej sukni. Celkom jednoduchá akrylová skica, ale bolo v nej niečo, čo sa mi vrylo pod kožu. Nejakým zvláštnym spôsobom som mala pocit, že mi tým chcela niečo naznačiť. Čo, to už neviem. Nestihla mi to povedať.... A v ten deň v škole, mi do denníku vytlačili pokazený banán. Zasiahli aj skicu. Moju skicu. Posvetnú ako obraz nad posteľou, bolo to pre mňa ako pre kňaza biblia. A oni ju poškodili. Prvé čo som urobila bolo, že som sa postavila a prešla ku Cary a jej skupine. Sedela a smiala sa, s tým jej zlomyseľným výrazom. Bez rozmýšľania som sa jej vrhla na vlasy a škubala a škubala. Je úplne pochopiteľné, že do minúty pri mne bola učiteľka a odtrhla ma od nej. Nával nadávok na moju osobu a tiež všetci kričali ako som ju bezdôvodne napadla. Len jedný hlas sa ma zastal:
,,Bola len naštvaná, že jej Cary zničila denník pani učiteľka. Nemôže za to."
A tak som spoznala svojho najlepšieho priateľa.
*****************************************************************

,,Výborne, na dnes končíme, nezabudnite mi nabudúce doniesť tie práce a prečítajte si Hamingwaya. Nabudúce budeme jeho dielo rozobetať."
Uf... prežila som prvú hodinu. Ako mátoha som prežila celý deň a večer v posteli ma niečo zarazilo. Necítila som samotu. Premýšľala som nad minulosťou a nad....uh...radšej nad ničím....
 

1 člověk ohodnotil tento článek.

Komentáře

1 Amanda Amanda | Web | 23. února 2014 v 18:41 | Reagovat

Ahojky,
částečně jsem si prošla tvůj blog. Momentálně jsem celkem dost zaměstnaná, co se týče čtení povídek.

Nemůžu nic slíbit, ale pokusím se k tvým příběhům dostat co nejdříve.

Pokud tě to ještě nepřešlo, ráda si tě přidám do SB. :)

Amanda

2 Sue Sue | E-mail | Web | 23. února 2014 v 23:07 | Reagovat

[1]: Samozrejme, budem veľmi rada ak si ma pridáš a ak si nájdeš čas aj na moju poviedku. :)Vážim si to.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama