Časť 8.: Piatok- prednáška prvá

27. února 2014 v 19:00 | Sue |  Voda a krv
Som chorá, celý deň ležím v posteli a každú pol hodinu sa mi chce spať. To samozrejme nezastavilo môj mozog od písania. Jasné, veď prečo ma nechať spať že? Aj tak zachvíĺu odkvecnem pod tlakom nejakých tabletiek. Dúfam, že aspoň vy ste mali dobrý deň. Ozaj, aby som nezabudla, chcem každej prednáške venovať samostatnú časť. :)



Uf, štvrtý deň. Tuším si niekam vycapím rozvrh, lebo som úplne stratená. Tákže, si to prejdime. Prišla som v pondelok, to budem mať nástroje, hrnčiarstvo, písanie, umelecké čítanie, herectvo a nakoniec dve hodiny angličtiny. V utorok mám len štyri hodiny, a to teóriu, históriu, voĺnú hodinu/tanec a písanie. Tuším mi tam pribudla ešte hodina španiny. Streda je pomerne dobrá. Prvý je spev, potom angličtna, moderné umenie, sochárstvo, tvorivé písanie, dizajn a napokon francúzština. Štvrok je úmorný, inak ho opísať neviem. Spev, dve hodiny písania, dve hodiny prípravky, francúzština, dve hodiny španiny a nakonec história. A piatok? Tam máme voliteľné prednášky, každý si vyberie, čo sa mu páči. Jediná podmienka je, že ich musí byť minimálne päť. Keďže potrebujem zamakať, prihlásila som sa rovno na deväť, zázrakom sa neprelínajúcich prednášok. Je to pre vás nudné? Pre mňa je to ako nočná mora! Ak cez víkend neumriem, budem sa pokladať za nadľudskú bytosť ktorú by nezložil ani kyanid.

Ale dnes musím ešte so sťažovaním vydržať.

5:20- som hore skorej než Elizabeth. Potichu som vstala a hodila na seba legíny a falovú bundu. Dnes to vyzerá na chladný piatok. Pôvodne som mala v pláne sa vyhnúť miestu včerajšieho zrazu, ale keď som začala bežať bez rozmýšľania, ani neviem ako som bola tam. A ani neviem ako, Luke bežal vedľa mňa.

,,Luke! Čo to dopekla robíš! Choď preč! L-Luke!" - absolútne ma ignoroval. Bola som z toho tak mimo že som na ďalšej zatáčke šlapla mimo chodník a šmykla sa na klzkej tráve. No úžasné, už vidím tie fľaky na bunde. Zrazu som bola na zemi. Ale nie tak úplne.Luke ma chcel chytiť za ruku a podržať, pri čom sa veľmi komicky pošmykol a spadol na zem. Ja až na neho. Kým som lapala po dychu on si neodpustil poznámku:

,,Uh, no fíha, nemohla by si sa zdvihnúť? Mám pocit že tvoj hrudný kôš ma rozdrví."

,,Uh, no fíha-napodobnila som jeho hlas- mám pocit že to skôr tebe sa niečo zdvihlo a tak trochu ti to zatemnilo mozog."

,,Hmm... nie, nemyslím si že by niečo ako toto (ukázal na mňa, teda ak sa to na tej zemi nejako dalo) by mi dokázalo, ehm, zatemniť mozog."

To už som sa zdvíhala a oprašovala. Nemám naňho čas, ani náladu. Pff.. čo si to o sebe vôbec myslí? Dúfala som, že horúca sprcha ho odoženie z mojej hlavy, ale márne. Práve naopak. Na celú ubytovňu som zarevala, že je to egoistické prasa. Potom sa stalo niečo nevídané. V septembrovom Londýne bolo dvadsaťdva stupňov. Úprimne sme sa s Elzabeth objali a prudko otvorili skriňu. Automaticky som siahla po svojich šotrkách keď mi Elzabeth pred tvár hodila nejakú guču. Podozrievavo som sa na ňu pozrela.

,,Bude sa ti hodiť, k tomu topu na ramienka, čiernym klinovým topánkam a tej vybíjanej taške! A ak ma necháš, urobím ti vysoký drdol so zvodnými kučerami nabok, čo povieš?"

,,Eh, Liz, kedy si mi stihla preskenovať šatník?!"
Obe sme sa zasmiali a ja som si sukňu nakoniec obliekla. Bolo to prvý krát, čo som jej povedala Liz. Viem že je to iba hlúpa obmena mena ale...pre mňa to bolo niečo viac. Bol to znak že ju beriem. Že ju mám, v rámci možností, rada. A bol to fajn pocit.
***************************************************************************************************************************************

,,A preto je téma smrť, utrpenie a bolesť ako stvorená pre mňa. Teším sa až profesor Languski začne svôj výklad. Viete že máme po trojiciach vytvoriť na nasledujúci ples nejaké vystúpenie a niekto potom postúpi a bude tam vystupovááť!"

Tak takéto sú tie obávané gotičky? Cassandra síce vyzerá dosť strašidelne v tých čiernych šatičkách, bielej košeli s gotickými vzormi, nadkolienkami a obrovskými bagandžami, ale má veselé oči. To však človek často nepostriehne, lebo rovná ofina jej dlhých čierno čiernych vlasov zakrýva polovicu tváre. Ach aká je z nej Liz nadšená. Má v hlave idylickú predstavu, že budeme tri najlepšie priateľky na Sakura high school a predovšetkým- že utvoríme trojicu na to hlúpe predstavenie.

Snažiť sa a veľa študovať je jedna vec. Robiť hlúpe vystúpenie, z ktorého sa nenaučíte nič nové, mi príde ehm, mierne povedané, zbytočné. Napriek tomu sú tieto dve okrem Sebastiana moji najbližší v tejto klietke.

Tenký, tichučký a nevinný hlások v mojej hlave zašeptal: A čo on???
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama