Časť 9.: Prednáška druhá

16. března 2014 v 17:57 | Sue |  Voda a krv
Tak, druhá prednáška :) Myslím že to tak trochu skrátim a nebudem písať každú samostatne, nech mám spísaný aspoň prvý týždeň... Mimochodom, už mám rozpísanú ďalšiu časť a máte sa na čo tešiť. Ako Annie tak aj Luke ukážu svoju druhú tvár. TIež ma zaujímajú vaše dočasné názory, hlavne na túto poviedku. Naozaj ma to zaujíma, viac než by si jeden myslel :)




,,Ona to berie naozaj vážne však? Myslím štúdium." Po krvavej depresívnej prednáške mierne zelená Liz odhopsala do tanečnej sály na prednášku: Povinná výbava dokonalej baleríny. Dúfam že jej to pomôže, naozaj vyzerala ako mierne napudrovaný Shrek.
,,Áno.. predtým by som povedala že je jednoducho kocka a tiež tak trochu šialená. Teraz ale môžem tvrdiť že je len zapálená ale zato úplný cvok."

Spolu s Cass sme sa v dobrej nálade vybrali na ďalšiu prednášku, ukázalo sa, že obidve obdivujeme anatómiu našeho živočíšneho druhu, najmä bez kože a svalov.

,,A keď už sme pri tom, tak oproti nám stojí naozaj krásny anatómny kúsok, aj s kožou.." - Cass sa doslova hladne pozrela pred seba a ja som sledovala jej cieľ. Rovno k nám si to namieril Sebastian. Usmieval sa a keď to povedala takto priamo, opäť som si všimla aký je pekný.

,,Nazdar Annie, čo prvá prednáška? Čo sa stalo tej tvojej spolubývajúcej? Bola zelenšia než žaba. A ehm.. sekne ti to?"

,,Čau Sebastian, mali sme aj tu s Cassandrou prvú prednášku, bola skvelá, teda...ehm, Myslím že na Liz to bolo trochu veľa. A moja dnešná verzia je tiež jej zásluha"- zatočila som sa a zasmiala (je fajn mať priateľov!)

,,No, rád ťa spoznávam Cassa-

,,Pre teba len Cass. Aj ja ťa rada spoznávam Sebastian." ( Nejdem komentovať tón jej hlasu alá miesto obedu chcem teba)

Prekvapivo to na Sebastiana zapôsobilo a dokonca zistili že ďalšiu prednášku majú spolu.

,,Super, tak po anatómii?"

,,Jasné!"

Cass odcupkala obsadiť nám miesta v aule a ja som ešte chvíľu ostala spolu so Sebastianom vonku, užívala som si slnko so zavretými očami. Jemný dotyk na mojom spánku ma však donútil ich otvoriť. Zmätenne som sa otočila za seba. Nikde nič. S otázkou na jazyku som sa otočila na Sebastiana.

,,Čo? Heh, mala si tam vlas. To je trestné?"

Pršlo mu to vtipné, smial sa môjmu výrazu. Objali sme sa, on odišiel a ja som kráčala k aule mierne zadumaná. Puf.
,,Čo si to nahováram? Preboha je.to.len.vlas." (výborne, už ma tu pripravili o rozum, rozprávam sama so sebou)

,,Žeby si nám už šedivela Annabell?"

Spoza rohu ležérne vykročil on. V rozopnutej flanelovej košeli, bielom tielku a čiernych rifliach. Z neznámeho dôvodu mi začalo byť teplešie. A tie okuliare a.. nie! Je to arogantný debil Annabell, choď preč, ignoruj ho! Uggh, prečo neviem poslúchnuť vlastný mozog?!

,,Ale Luke, naozaj nemáš na práci nič iné než dávať pozor na môj vzhľad?"

,,Myslím -zložil si okuliare- že tvoj dnešný vzhľad má len jednu chybu."

Ako to ten chalan robí? Vždy ma dokáže naštarto- ehm, teda naštvať.

,,Naozaj?! Buď tak láskavý a povedz mi čo nelahodí tvojmu oku."

,,Heh - ten "zvodný" pohľad, bože za čo ma má?!- môjmu oku lahodí všetko, ale predsa len, s týmto vyzeráš.. uf, až sa mi z teba potia dlane Annabell Brown."

Jemne mi nasadil jeho okuliare a ešte ležérnejšie a grandióznejšie odkráčal. Ponuro priznávam že som ho pozorovala až kým sa nestratil v ďalšej budove. A druhá prednáška mi jednoducho ufučala. Nie že by som nevnímala. Mám hotové poznámky aj práce ale... tie okuliare.. on... uf! Musím to dostať z hlavy! Ako je to možné? Luke, prečo sa mi stále vrtáš v mozgu?!
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama