Téma týždňa: Ohlušujúce ticho

13. března 2014 v 14:32 | Sue |  Téma týždňa
Už včera som to chcela pridať ale skapal mi komp a všetko sa stratilo-klasika. Napriek tomu som si ten text znova s chuťou napísala. PRežívať znova tú istú myšlienku... Zábava. No, užite si to, varujem, je to trochu silná káva. (mimochodom, úžasná téma :3 )



Tiež chcdem povedať že som tak trochu poznačená knihou ktorú som nedávno čítala, volá sa motýlik. Príbeh je o mladom dievčati, ktorá to tak trochu psychicky nezvláda, všetko sa jej rúca. Vzťah, rodina, priatelia. No a akonáhle stretne skupinu záhadných chalanov, spadne do toho. A veľmi rýchlo. Bože ako som si priala aby tá kniha skončila dobre. Ona vlastne neskončila nijak. Ani kniha, ani dievča. Umrela. Dobrý či zlý koniec? Sama neviem. Možno dobrý, lebo si nechcem predstaviť čo by sa jej neskôr stalo. Už viete o čom hovorím? Drogy. Nejdem moralizovať, na to sú tu stovky iných... ja len viem že mám k tejto téme rešpekt a verte mi, že pri tejto knihe som vyplakala atlantik. A tiež mi po tom ostala v hlave táto myšlienka.



Niekedy človek potrebuje vypadnúť z rutiny. Jednoducho zabudnúť na všetko a všetkých. A ja obzvlášť. Viete, nie je to ľahké. Bez môjho sveta by som bola v koncoch. Ja..ja to potrebujem. Na to, aby som vedela dýchať a žiť v tomto zúrivom dave. Ale bolesť sa nezmenšuje...Ako to začalo? Ťažko povedať. Jednoducho som si sama zvyšovala dávky práškov na spanie a proti depresii. A čo bol pravý počiatok? Paradoxne to, čo to ukončilo. Smrť. Presnejšie smrť môjho brata. Nehľadajte za tým filmové scény svedomitého syna idúceho domov, zrazeného kamiónom, kdeže. Opitý teenager v otcovom ukradnutom aute jednoducho vybočil z cesty a narazil. Nie do stromu, nie do lampy. Do Mc'donald stĺpu. Ešte stále mám v hlave tie titulky... ,,Posledný hamvurger" ,,Mcdrive až do neba" ,,Umrel za hranolky" Čo vám poviem, čiern humor stále predáva najlepšie. A tak sa z normálneho dievčaťa s priateľmy, výsledkami aj ako takou popularitou zmenilo na čiernu kôpku chodiaceho smútku. Najprv sa mi snažili prihovárať, potom už nie. Toľko k priateľstvu. Sama som nevedela, čo robím. Jednoducho mi tie prášky pomáhaly zabúdať. Moj svet bol lepší, krajší a hlavne tichý. Zakaždým som snila o tom ohlušujúcom tichu, ktoré som dostala len vďaka nim. Lenže potom to prestalo stačiť. Ticho pominulo, potrebovala som niečo silnejšie, nestačilo mi pohltať pätnásť práškov. a tak sa to stalo. Našla som dílera. Chlapec ani o rok starší než ja. Priznávam, bolo to komické. Kúpila som si heráč rovno v ihle, veď som si šetrila na vysokú, peniaze som mala. Doma som však nemala odvahu si to pichnúť. Musela som zjesť zvyšok krabičky paralenu a pustiť si rodinné video. Pomohlo, pichla som si a... ticho mi bolo odmenou. A ešte tichšie ako predtým. Vlastne, ak mám byť úprimná, nevnímala som nič. Oči som mala otvorené, no predsa som nič nevnímala. Dýchala som zhlboka, torchu prerývane, a napriek tomu som necítila typický zápach našej obývačky. Zvláštne. Zvláštne úžasné. Konečne chápem slovo ohlušujúce ticho....


Tak... a je to. Priznávam že som kus usekla, lebo je to smutné. Prídu rodičia, nastane hádka, bum, utečie z domu. A usídli sa v narkomanskom hniezde... A aj bez toho mi to príde depresívne....
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 Amanda Amanda | Web | 14. března 2014 v 20:23 | Reagovat

Mno, co k tomu napsat. Je mi to líto, takovou smrt si nezaslouží nikdo.
Já k tomu asi nemám co říct, protože jsem nic takového nezažila, rozhodně tě za to neodsuzuji, ale drogy prostě nic neřeší, poskytují jen chvilkové opuštění reality a ty následky za to nestojí.

2 mylovestories mylovestories | E-mail | Web | 15. března 2014 v 12:33 | Reagovat

[1]: Ide len o vymyslený príbeh, ja osobne zastávam rovnaký názor, že drogy sú len... niečo ako obkluka pri riešení problémov. Myslím že každý by mal čeliť svojmu životu s čistou hlavou. :)

3 Milenne Milenne | Web | 16. března 2014 v 11:50 | Reagovat

Páni, je to zajímavé a líbí se mi to! :)
Jinak, chtěla jsem ti říct, že tě beru do SB. :)

4 mylovestories mylovestories | E-mail | Web | 16. března 2014 v 14:37 | Reagovat

[3]: Ďakujem, vážim si to :)

5 signoraa signoraa | Web | 16. března 2014 v 16:55 | Reagovat

Ufff, ještě, že je to jen příběh. Drogy jsou totiž jen chvilkový pocit bezstarostnosti, momentální úleva od problému .... a ty konce většinou nedopadají dobře.

6 mylovestories mylovestories | E-mail | Web | 16. března 2014 v 17:10 | Reagovat

[5]: Len je ťažké na to upozorniť. Myslím že veľa ľudí naozaj tvrdo pracuje na tom, aby sa drogy dostal do ešte väčšieho povedomia. -napriek stovkám ľudí, ak nie tisícom, tu drogy stále sú a čoraz viac teenagerov im podlieha. Smutná realita pred ktorou sa zamykajú. A že je naozaj ťažké tieto dvere opäť odomknúť.

7 Hollycrumn Hollycrumn | E-mail | 1. září 2017 v 1:59 | Reagovat

<b><a href=http://seo-swat.ru//Y17aq/>This is the 2017 bomb !!!</a></b>
Play with me my friends...

...

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama