Téma týždňa: Život mimo Zem

1. dubna 2014 v 20:52 | Sue |  Téma týždňa
No, dnes trošku zabrdnem do sci-fi, to je pre mňa úplne nové. Sama som pár kníh tohto žánru prečítala a vôbec sa tomu nebránim (ja som totižto hltač kníh západný, v dnešnej dobe takmer vyhynutý druh ktorý sa dokáže živiť knihami akéhokoľvek žánru). zahanbene však priznávam, že mám v izbe obrovskú kopu kníh Julesa Verna a stále sa na ne iba práši- nestíham! :D Čo už, blížia sa prázdniny a ja sa snáď aspoň k jednej dostanem... A tu je už sĺubovaná téma týždňa :)



Uf. Naozaj som si to takto nepredstavovala. Letáky boli zábavnejšie. Vraj aj teenageri tu nájdu svoj hektár zábavy.... ha! To ťažko.

Dievča si tak ako vždy keď je namosúrené stiahla gumičku na havraních vlasoch prliš tuho, aby zo seba dostala frustráciu von.

Už mi stačí odnosiť tieto debničky s geneticky modifikovanou repou a mám voĺno. Pche. Naučiť sa súžitiu s prírodou aby G-328 prežila dlhšie ako Zem. Práve teraz by som tú kopu sklenníkových plynov privítala. Život mimo Zeme je vraj lepší. Ale ako to mám posúdiť keď ma otec na Zem ani nepustí?! Ach! Vraj Yulia, čo ak sa ti pod ochranný štít dostane nejaká radioaktívna hmota?! Si pripravená žiť s troma rukami? Opäť som si silno stiahla cop a trochu sa uvoľnila. Odnesiem debničky a nájdem Rogera. Áno, on jediný pozná cestu za tieto múry. Ak už nie na Zem, tak si chcem aspoň prezrieť planétu, na ktorej žijem. Mám už sedemnásť! (Za štrnásť dní..) Tieto silové polia ma už nestrašia. Vlastne hádzanie orieškov oproti nim je v poslednej dobe moja obľúbená činnosť. A opečené orechy zas moje obľúbené jedlo.

Odniesla debničky a položila dlaň na skener, aby zaevidovala svoju donášku.

,,Roger! Myslím že dnes je čas na to, aby sme-

,,Varovanie! Silové polia boli porušené. Z neznámych zdrojov sa na G-328 dostávajú toxické výpary. Elektrické generátory boli vyradené. Prosím presuňte sa do karanténnych zón. Odhadovaný čas príchodu toxického oparu: dtidsať- dvadsaťdeväť-dvadsaťosem..."

S Rogerom sme sa na seba pozreli. Boli sme na samom okraji plantáže. Priamo som sa mu pozrela do očí. Aj on to vedel. Do karantény to nestihneme. Nie je to možné.

,,A on sa bál troch rúk.." zašomrala som a vedomá si toho, že netuším čo príde, som sa pritisla k Rogerovi.

,,Vieš, Yulia, naozaj som ťa chcel zobrať na moje obľúbené miesto. Sú odtiaľ vidieť všetky tri mesiace.." takto mi do ucha šepkal o krásach tam vonku.

V diaľke som videla akúsi tlakovú vlnu a ako pod jej tiežov stromy mizli, menili sa na prach.

Zavrela som oči...
 

1 člověk ohodnotil tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama