Časť 2.: Niečo sa pohlo

21. listopadu 2014 v 23:16 | Sue |  Premeny
No, čerstvo po zhliadnutí tretej časti Hunger Games (Mockingjay part 1) a úplne zbláznená do piesne hanging tree vo filme zaspievanou Jennifer Lawrence. Vrelo odporúčam. A úplne zbláznená a pod vplyvom štvrtého paralenu vám pridávam druhú časť mojeho nového počinu. Enjoy :)




Pamätám si ako sme išli jedného letného dňa na pláž a ja a Kyle sme sa naháňali. Potom sme hrali schovávačku a Kyle počítal. Našla som si malú dieru za kríkom a nohy som si zasipala pieskom, bola som takmer nevditeľná. Počula som že Kyle už po piatich minútach nemá ani tušenie že som tu. Ticho som sa chichotala. Po desiatich už mal paniku v hlase. Potom nastalo ticho a počula som iba jeho vzlyky. Kyle plakal? Nemožné, hovoril mi predsa že takí veľkí chlapci ako on neplačú. Asi sa mu stalo niečo zlé a teraz ho to bolí.
,,Kyle? Čo sa ti stalo?"

,,Lo! Tak som sa bál-utrel si spakruky slzy- sľúb mi že toto už nikdy neurobíš!"

,,Neurobím čo? Nebudem hrať schovávačku? Ale ja ju mám ra-"

,,Nie! Keď ťa budem dlho hladať, musiš vždy prísť! Chápeš? Šľúb mi to! Sľúb mi to!"

,,Dobre, sľubujem! Veď už tak nekrič.. Kyle? A spravíš to isté aj ty pre mňa?" spýtala som sa s veľkými očami. Na tvári sa mu zobrazil úsmev.

,,Jasné Lo, vždy."

S úsmevom a ruka v ruke sme utekali k rodičom.

. . . . . . . . . .

Kyle stál a pozeral sa na mňa. Alebo skôr cezo mňa? Stál a mlčal. Nevedela som vyčítať jeho emócie. Hnev? Nevera? Šok? Smútok? Nevedela som určiť, ktorá z tých emócií to je, lebo sa mu na tvári striedali rýchlejšie ako mne obsah šatníka.

,,Ja... Došiel mi mail a ja... Myslela som že chceš aby..."
Cítila som horúce slzy na mojej tvári. Takto som si to nepredstavovala. Mám pocit akoby ma tu chcel ale zároveň aj nechcel a to mi trhalo srdce. Plačúc som sa otočila a rozbehla sa. Dlho som nevnímala nič, mohla som bežať popri výpredaji prada kabeliek a aj tak by som si to nevšimla. Zastala som až v lese. Vstrede lesa, očividne. Stála som, plakala a nevedela na čo myslieť skôr. Mám si najprv vynadať za tento hlúpy nápad? Malo mi dojsť že keď mal moju emailovú adresu mohol sa ozvať už predtým, keby sa mu chcelo. Keby...keby mu na mne ešte záležalo. Teraz stojím tu, niekde uprostred ničoho a rúti sa mi svet. Dobre, to je zrejme príliš melodramatické ale môj obraz rodiny, ktorá zhorela ako milujúca sa navzájom, je preč. Môj brat prežil a kontaktoval ma až po deviatich rokoch... a súdiac podľa jeho reakcie som sklamaním. Samozrejme. Aj ja som seba samú sklamala. Po nehode som chvíľu žila v šoku a smútku ale potom som sa zmenila na paty girl a vymetala som všetky oslavy v Californii. Získala som si titul kráľovnej našich plážových osláv a denne ma chlapci pozývali na rande. Škoda že nikdy nie taký, ktorý by chcel vidieť aj pod túto masku. Nie som len plytká Kalifornčanka, vážne. Viem že vo mne je aj niečo viac...dúfam. Ale ja sama nemám dosť síl to v sebe nájsť. Celé tie osamelé noci mávam pocit že niečo nie je správne, že som iná a nepatrím nikam. Mala som pocit, že keď som Kylea uvidela, niečo vo mne sa pohlo, akoby do seba zrazu všetko zapadlo. Dúfala som že keď prídem za Kyleom bude obímať tak silno že sa budem dusiť a už ma nikdy neupustí. Tak ako sľúbil...

Zhlboka som sa nadýchla a zaryla sa nohami do hliny. Akoby som cítila príval sily. Opäť som sa nadýchla a vôňa lesa ma úplne opantala. Všetko bolo preč, slzy, strach smútok. Bola som tu iba ja a les. S tretím nádychom som sa rozbehla.

. . . . . . . . . . .

Cítila som vietor na mojich lícach, cítila som ako sa mi hraje s vlasmi a zamotáva ich. Videla som viac ako kedykoľvek predtým. Kôra stromov ma už z diaľky lákala a ja som mala takú chuť priblížiť sa a cítiť ju pod svojím dotykom! Listy šuchotali o čosi hlučnejšie a vtáčí spev som počula ako v sluchátkach. Všetko bolo ostrejšie, farby, zvuk, nechty, všetko! Od totálnej eufórie som sa hrdelne zasmiala až to znelo takmer ako zavýjanie. Bolo to magické. Zrýchlila som a uvedomila si, ako rýchlo vlastne bežim. Niečo je inak. V žilách cítim nával sily a mám pocit že ak teraz zastavím, zomriem. Napriek tomu brzdím a zmätene sa obzerám. Čo sa to deje? Ja...

. . . . . . . . . . . .

CHLOE nevedela že ju niekto pozoruje. Čupel na najvyššom konári najbližšieho stromu a pozorne ju sledoval. Až sem cítil jej silu a eufóriu. Spomínal, ako to prvý krát došlo naňho. bolo to už tak dávno! Ona to v sebe nosila tak dlho...niekto jej musí povedať čo sa to s ňou deje. Ale má to byť on?
 

1 člověk ohodnotil tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama