Časť 3.: Ešte raz

22. listopadu 2014 v 14:20 | Sue |  Premeny
Po povinnom zhliadnutí filmu Barbie a Tajemství Víl (prosím, nepýtajte sa ma, čo sú pegaponíci) som sa dostala k tretej časti! Dúfam že sa bude pokračovanie niekomu, kto si už prečítal minulé časti aj niekomu kto len náhodne otvoril článok páčiť. :)



Drahý Kyle,

Naše stretnutie som si predstavovala inak. Prepáč, že som vôbec prišla. Zrejme som si zle vyložila tvoj e-mail a jednoducho som musela prísť. Za to ti patrí moje prvé ospravedlnenie. Druhé prepáč je za to, že som sa tak nečakane objavila pred tvojím domom. Keď nad tým premýšľam spätne, bolo to hlúpe a zbrknuté, tak ako ja. A po tretie sa ti ospravedlňujem za to, že si ma musel vdieť. Chápem že sa ti asi lepšie žije bezo mňa. Ver mi, chápem to. Preto dnes ráno ochádzam a už ma nikdy nemusíš vidieť. Ďakujem ti však za to, že žiješ. Ži, choď na skvelú výšku, maj úžasnú prácu a milujúcu rodinu. U tej to snáď bude ozajstné. My sme to očividne ako rodina nezvládli...

Zbohom Kyle, napriek tomu že je to už zrejme jednostranné, ľúbim Ťa.

Viac než samú seba.

Navždy Tvoja,

Chloe.

PS: email som deaktivovala, môžeš ho zahodiť.

. . . . . . . . . . . .

Nadránom som to hodila do schránky a posledný krát sa pozrela na jeho dom. Bol to starý biely domček ako mnohé iné v tomto mestečku len s čiernymi záclonami a mierne zanedbaným trávnikom.

Po hodine cesty som začula zvuk prichádzajúceho autobusu. Vŕzgavo zastavil a vodič sa na mňa chápavo pozrel.

,,Vidím že návšteva sa skončila?"

,,Kiežby. Návšteva ani nezačala...Myslíte si...myslíte si že som blázon?"

,,Nuž, súdiac podľa toho ako teraz vyzeráš, bosé nohy od hliny, strapaté vlasy a špinavé tielko, áno, vyzeráš trochu bláznivo." So sklonenou hlavou som začala nastupovať.

,,Ale tiež viem, že ľudia ktorý kôli niekomu opustia istotu aj svoje topánky sú schopní veľkej lásky. A ty, dievčatko, máš v sebe jedno veľké srdce. A verím, že ten, za kým si prišla tiež, keď sa sem ženie na motorke ako blázon."

,,Čo?" Šofér sa začal pochechtávať a iba hlavou kývol poza mňa.
Otočila som sa ale to už moroka zastavila a jazdec si zosadol. Dal si dole prilbu a ponáhľal sa ku mne.

,,Lo!" Prišiel a objal ma ešte tuhšie, než som si kedy predstavovala.

,,Ja...ani nevieš ako rád som, že žiješ, že-že si v poriadku, zdravá a stále tak isto tvrdohlavá. Ako si pre kojotie krky došla na to, že ťa nechcem vidieť? Že sa mi lepšie žije bez teba? Kiežby sme sa mohli stretnúť ešte raz! A kam si myslíš žeideš sestrička? Ja ťa nikam nepúšťam. nikdy."

Opäť v slzlách sme sa obímali na prahu autobusu. Zrazu šofér zatrúbil.

,,Okej, okej, krásne rodinné stretnutie ale ja mám pred sebou šnúru až do LA! Zbohom!" Skoro nás rozpučil v dverách a už ho nebolo.

. . . . . . . . . . . .

,,Chcem ostať. Nastálo. Tak budeš mať dosť času mi všetko vysvetliť. Prihlásim sa na miestnu strednú." vychrlila som naňho.

,,Dobre teda-postavil sa-spravím zopár telefonátov s tunajším vedením, daj mi informácie o tvojej bývalej škole a zariadim to."

,Ale Kyle, ja sa o seba postarať viem. Všetky papiere mám zo sebou. Stačí ich odniesť na vedenie. Myslím že by som to tam mohla odniesť hneď teraz." Kyle mi vedoval pohľad so zdvihnutým obočím.

,,No a čo?! Veď som písala že som si naše stretnutie predstavovala inak!" zasmial sa.

,,Dobre-hodil mi prilbu-aspoň ti to tu ukážem."

. . . . . . . . . . . .

,,Toto mesto je desivé. akoby sa tu všetko zastavilo pred sto rokmi ale nikto si to nevšimol. Sú ako slepí."

,,Nemôžeš im to zazlievať. V tomto mestečku sa stalo veľa zlých vecí.." Jeho tvár, ošľahaná vetrom z našej cesty posmutnela.

,,Zvládneš to aj bezo mňa Lo? Myslím že ti toho musím ešte veľa povedať. Na vedení školy som pomerne často. Neviem či ma tam uvidia radi."

,,Ty a zlé dieťa? Aké prekvapenie." Povedala som pobaveným sarkastickým tónom. Vždy bol ten, komu deti na pieskovisku dali všetky svoje hračky, lebo sa ho báli. A on ich potom dal svojej maličkej sestričke. Čím sme boli väčší, tým bol väčší aj ich strach. Nikdy mu to nevadilo. Ja som videla že začína vnútri trpnúť ale bola som príliš malá na to, aby som mu pomohla. Bol osamelý. Kôli jeho povahe sa k nemu nikto nepriblížil... tak ako ku mne..

,,Prekvapivo sme súrodenci, Kyle. Ja som si ale našla spôsob ako sa vyhnúť problémom. Mala som pod palcom celú školu. Riaditeľ mi nemohol nič urobiť. Škola by potom ostala bez predsedkyňe."

,,No, priprav sa na Texas, diktátorka. Tu sú tvrdé pravidlá."

,,Sleduj a uč sa."

S úsmevom a po sprche v čistom oblečení som vykročila po kamenných schodoch. Otvorila som sklenené dvoj dvere a ocitla sa na úplne vyludnenej chodbe.

,,To tu všetci chodia na hodiny?!" U nás doma bolo na chodbe vždy plno. Hodina alebo nie. vidím, že nielen toto mesto, ale celý Texas sa akos zasekol.

. . . . . . . . . . .

,,Takže slečna. Chápem to správne že ste sa včera prisťahovala a chcete od zajtra nastúpiť?" -spýtala sa ma asi po stý krát tučná červenovlasá žena v stredných rokoch za pultom. Boli sme v malej miestnosti so starou lavičkou pod oknom a pár kvetmi okolo. Oproti oknu boli dvere do riaditeľne a medzi týmito dvoma aspekti sedela za polkruhovým pultom z masívneho dreva paní Marchová.

,,Áno, presne tak."

,,Dôvod príchodu do mesta?"

,,Rodina." povedala som s kyslím úsmevom.

,,Ach, chápem... úprimnú sústrasť, mimochodom."

,,O čom to hovoríte? (Šialená ženská...) Prišla som za bratom. Kyleom."

,,Ach tak je! Myslela som že ste za ním prišli ako dlhodobá opora po tom pohrebe..." Zatmelo sa mi pred očami.

,,Pohrebe??"

,,Áno slečna, pohrebe vašej zosnuloej babičky, Kendy. Nech je jej zem ľahká..." Ďalej som ju nevnímala. Dvere za mojím chrbtom sa otvorili ale to už som s čierňavou pred očami padala.
Nič ďalšie si nepamätám.
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 Lillen Blake Lillen Blake | Web | 22. listopadu 2014 v 16:04 | Reagovat

Píšeš moc dobře. Myslím, že konečně budu mít na netu co číst :) :D

2 mylovestories mylovestories | E-mail | Web | 22. listopadu 2014 v 16:27 | Reagovat

[1]: Od niekoho ako ty je to pocta! Ďakujem. :)

3 Leri Goodness Leri Goodness | Web | 22. listopadu 2014 v 17:38 | Reagovat

[1]: Souhlasím s Lillen. Píšeš velmi poutavě a tvoje stránky mají krásný design. :) Jen tak dál.

S pozdravem: LERI GOODNESS

4 mylovestories mylovestories | E-mail | Web | 22. listopadu 2014 v 19:02 | Reagovat

[3]: Za design treba ďakovať hlavne spomínanej lillen! Ďakujem, to ma teší a hlavne nakopáva k tomu, aby som písala ďalej :)

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama