Časť 4.: Príď

22. listopadu 2014 v 16:25 | Sue |  Premeny
Predtým, než začnete čítať, si prosím, pustite túto pieseň. Pomôže vám pri predstave atmosféry. Tak ako nič iné. Ďakujem. :) https://www.youtube.com/watch?v=fjQMUJ0ZJGk

Oh a ešte jedna praktická poznámka, v Kyleovom rozprávaní som kurzívou označila časti, kde sa jeho rozprávanie prelína s Chloeinými myšlienkami. Pomlčkou sú oddelené opisné časti, aby ste si ho vedeli predstaviť.




Are you, are you
Coming to the tree
They strung up a man
They say who murdered three.
Strange things did happen here
No stranger would it be
If we met at midnight
In the hanging tree.

Spievala som si a prechádzala sa po lese. Bola som bosá, odetá len v prostých bielych šatách....

Are you, are you
Coming to the tree
Where dead man called out
For his love to flee.
Strange things did happen here
No stranger would it be
If we met at midnight
In the hanging tree.

...Nepoznala som slová no napriek tomu som ich vedela spievať. Nepoznala som melódiu no vietor mi ju šepkal do ucha...

Are you, are you
Coming to the tree
Where I told you to run,
So we'd both be free.
Strange things did happen here
No stranger would it be
If we met at midnight
In the hanging tree.

...S každým ďalším rýmom som cítila akúsi silu, ktorá ma poháňala dopredu...

Are you, are you
Coming to the tree
Wear a necklace of hope,
Side by side with me.
Strange things did happen here
No stranger would it be
If we met at midnight
In the hanging tree.

...Zrazu som si uvedomila, že nejdem rovno, ale v

kruhu obchádzam mohutný strom...

Are you, are you
Coming to the tree
Where I told you to run,
So we'd both be free.
Strange things did happen here
No stranger would it be
If we met at midnight
In the hanging tree.

...Vedela som že slohu so mnou opakuje druhý hlas. Starší. S piesňou na perách som sa otočla čelom k stromu a pozdvihla zrak. Obesená, ale s úsmevom tam spievala stará žena s dlhými šedivými vlasmi...

Are you, are you
Coming to the tree
They strung up a man
They say who murdered three.
Strange things did happen here
No stranger would it be
If we met at midnight
In the hanging tree.

... Ústa otvárala tak isto ako ja, akoby spievala pieseň v mojich ušiach však jej hlas znel ako prívetivý šepot...

Chloe, som tu. Vždy budem a vždy som bola. Nemôžem ti dať odpovede, ale môžem ti dať silu. Príď. Rozlúč sa so mnou.... Príď...

. . . . . . . . . . . . .

,,OH!" -silno som zalapala po dychu.

,,Bol to len sen...len sen Chloe, len sen upokoj sa."- hovorila som si pošepky.

,,Lo!" Kyle ku mne pribehol a chytil ma za ruku.

,,Som v poriadku." odpovedela som mu. Môj hlas sa mi zrazu zdal cudzí..už sa neodrážal od kmeňov stromov...Stále som v ušiach počula tú pieseň...

Zrazu akoby ma realita opäť pohltila a závoj piesne sa rozplynul.

,,Prečo si mi nepovedal že sme mali babku?! A o čo horšie- že umrela?!!

. . . . . . . . . . . .

,,A vtedy som prvý krát počul nejakú zmienku o tej krabici. Našiel som ju v podkroví a otvoril. Priamo na vrchu bol malý útržok z novín, s tvojím mailom. Okamžite som ti napísal."

To bol koniec Kyleovej odpovede na to, ako ma kontaktoval.

,,Dobre-odhodane som položila svôj hrnček- ja uvarím ešte jednu várku čaju a ty mi povieš všetko. Od začiatku. Celú pravdu."

Mlčky prikývol.

Keď som sa vrátila s pariacim sa čajníkom, naliala som ná čaj a uprela naňho svôj pohľad. Nebadane prikývol.

,,Poviem ti ako to celé bolo ale sľúb mi že ma neprerušíš. Na druhý raz to porozprávať nedokážem."

Tento krát som prikívla ja.

,,Začalo sa to ten večer čo sme sa odtiaľto vracali, od starej mamy Kendry. AKO to že si ju pamätá?! Jej meno mi síce niečo vzdialene pripomína ale napriek tomu si ani zamak nepamätám na to, že som mala babku...Myslím že časť kedy nás zvalcoval kamión môžem vynechať. Z oboch strán prišli autá. Prišla sanitka z LAskej štátnej nemocnice a šerifovo auto so starou mamou na vedľajšom sedadle. Doteraz neviem, ako sa tam mohli dostať tak rýchlo..Akoby o tom vedeli. Všade bol chaos a oheň zrazu sme tam boli a.. videl som tvoju zakrvavenú tvár. Chcel som nás oboch vytiahnuť von no keď som bol v polovici cesty tak za mojích chrbtom niečo vybuchlo. Zakryl som ťa vlastným telom ale po tom výbuchu som stratil vedomie. Zobudil som sa až takmer v Coyote Creek keď mi kendra liala na chrbát dezinfekciu. bolelo to ako čert. Už navždy to poznamenalo môj chrbát-neprítomne si pošúchal chrbát. TAKMER som mu v očiach videla odrážať sa iskry ohňa...- Ostal som u nej v domácej starostlivosti a povedala mi, že som jediný, kto prežil. Prehováral som ju že žiješ, že som ťa zachránil pred výbuchom ale ona len krútila hlavou. Po čase som sa s tým zmieril. Začal som chodiť do školy. Mal som desať a zrazu som sa necítil ako ja. Bolo to zvláštne. Bol som v triede s Alecom Valorom, toho si asi tiež nepamätáš. S jeho sestrou si sa tu ako malá hrávala..NEMALA som tušenie o kom hovoril..akoby sa mi spomienky na toto miesto vymazali z hlavy..Nemôžem uveriť tomu že už som tu bola.-Kyleova tvár stvrdla-v skratke..niečo sa stalo a už sa viac nerozprávame. POVEDAL to akoby v tom bolo viac ako len rozprávanie sa.. Poznáš ma, tu a tam som sa spustil v nejakej bitke a-nachvíľu sa zasekol, akoby mu slová uviazli v krku.AKOBY ich ani nemohol vysloviť-Bol som jednoducho bitkár. Kendre to vlastne neprekážalo, ale v škole mi to vyslúžilo ehm...nazvyme to obrátenú popularitu. Žil som tu v celku spokojne. Ale posledné dva roky bola na tom Kendra stále horšie a horšie a pred dvoma mesiacmi...tomu podľahla. Chcel som ti to povedať ale doteraz nebolo kedy. A zvyšok si počula. Našiel som si na posteli list kde zmienila tú skrinku a vtedy už som ti písal a ty si zrazu prišla a pripomenula mi mamu a- opäť prehltol svoje slová-a je mi veľmi ľúto ako si si to vysvetlila Lo... Naozaj ma to mrzí."

,,To je v poriadku, vlastne je to vlastne moja chyba, bolo hlúpe len tak utiecť."

,,Mimochodom, kde si v tú noc spala?"

,,Ja...-zmätene som skrčila obočie-ja neviem..."

Cez tvár sa mu prehnala bolestná grimasa a akísi súcitný pohľad. Akoby...akoby presne vedel čo zažívam..

,,To nič Lo, choď sa vyspať. Ja sa dnes vyspím na gauči a zajtra preberieme tvoju izbu."

S prikývnutím som vyšla hore po schodoch a uvelebila sa v jeho posteli. Cez otvorené dvere som hľadela na zatvorenú izbu starej mamy... Príď. Príď sa rozlúčiť. Príď...

 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 Lillen Blake Lillen Blake | Web | 22. listopadu 2014 v 19:35 | Reagovat

Zřejmě si budu muset dočíst ty starší díly, abych se zorientovala :-)
Hezký, zajímá mě, jak se to bude dál vyvíjet :-)

2 mylovestories mylovestories | E-mail | Web | 22. listopadu 2014 v 21:39 | Reagovat

[1]: Mňa tiež. Dnes som trochu pracovala na postavách a vzťahoch a teším sa, až to spíšem a vznikne nová časť :)

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama