Časť 5.: Calvajská krv

23. listopadu 2014 v 9:07 | Sue |  Premeny
Dobré ránko! S čerstou silou a čerstvým čajom som dokončila piatu časť. Dúfam že sa vám bude pri raňajkách príjemne čítať. :)



V noci bol les ešte magickejší. Vo svite mesiaca mali stromy farbu temného potoka a lístie vyzeralo ako lupienky modrých ruží. V zurčiacom potoku sa leskla druhá obloha a druhé hviezdy. Sadla som si, vytiahla blok a kreslila...Zrazu som videla všetko.

. . . . . . . . . . .

,,Lo! Vstávaj! Za hodinu odchádzame do školy!" -kričal Kyle z kuchyňe.

,,Okeej! Už vstávam!"

Cítila som sa úžasne. Očividne som v spánku nabrala silu a...svalovicu? So sykotom som sa postavila z postele. Nohy som mala ako z olova. Zdesene som pozrela na svoje chodidlá. Boli celé od blata! Zmätene som prebehla do kúpeľne a dopriala si horúcu sprchu. Keď som z nej vyšla začala som si rozčesávať vlasy.

,,Au!"sykla som. Kefa sa mi zasekla v strede vlasov-mala som tam vetvičku!

,,Čo to dopekla je?!" S pokrútením hlavou som si dočesala mokré vlasy a otvorila kufor. Hmm... čo si obliecť? Prebehla som k oknu a horko-ťažko ho otvorila. Kyle asi často nevetrá. Slnko ma takmer oslepilo. Huh, a vraj že Texas je pod mrakom. Ďakujem ti Eric, ti úžasná rosnička. Vytiahla som kvetovanú sukňu a šedé tielko, tašku cez rameno, zladiť hodinky a náramky, ihličkové sandále na nohy a hotovo! Vlasy som zopla do jednoduchého drdolu a zbehla do kuchyne.

,,No konečne! Myslel som že z tej izby nikdy nevylezieš!" S úsmevom na perách okolo mňa prebehol a zavrel sa vo svojej izbe.

Dole v kuchyni som si nasypala misku plnú ovsených vločiek, zaliala to mliekom a poliala medom. Do troch minút bol celý obsah misky vo mne. Len som nad tým pokrútila hlavou. No a čo. Tak mám v Texase proste väčší apetít. Slastne som sa nadýchla. Napriek tomu že je všetko inak a hore nohami, mám pocit akoby to takto malo byť odjakživa.

. . . . . . .

,,Myslím že si musím kúpiť auto. Alebo budem chodiť pešo. Tvoja motorka je zabiják mojich vlasov."

,,Nuž, prispôsob sa alebo neprežiješ. Výber je na tebe sestrička. A to isté platí v tejto škole. dávaj si pozor." Pobozkal ma na čelo a ako prvý vykročil po širokých schodoch ku dverám. Vyzeral väčšmi ako učiteľ než ako žiak posledného ročníka. A to matrochu desilo.

. . . . . . .

Takto zrána tu bolo omnoho živšie než keď som si vybavovala papiere. So vzdychom som vytiahla iPhone. Nájsť si tu priateľov bude ťažké ale nájsť cestu do učebne? Absolútne nemožné. Prečo mi tá ženská nedala nejakú mapu?!

,,Hej!" niečo ostré má dvakrát poklepalo po pravom rameni. Otočila som sa ale nikto tam nestál. Otočila som hlavu naspäť a priamo predo mnou stál ten blondiak z auta. Moje ihličky sa mu hompáľali na prste.

,,Myslím že si si u mňa niečo zabudla. Vrátil by som ti ich aj včera ale mal som plné ruky."

,,O čom to hovoríš?"

Zasmial sa. ,,A vďaka komu si si včera neudrela tú svoju blonďavú hlavu?"

Zrazu som si spomenula na zvuk otvárajúcich dverí pred tým, než som stratila vedomie.

,,To..to ty?"

,,No-odkašĺal si- nie že by to bolo plánované, ale je to tak, som tvoj princ na bielom koni."

,,Je to nejaký texaský spôsob flirtovania?" A toto je môj spôsob lovenia, pomyslela som si. Naozaj neviem čím to je, no vždy som bola lovkyňa. Milujem ten pocit. Striehnem a potom sa pomaly plížim a nakoniec, zaútočím.

,,Hm... už len to že nad tým tak premýšľaš tomu dodáva určitý podtón..." A niekto sa tu snaží uloviť mňa, poznamenala som v duchu. Nahlas som sa zasmiala, vzala mu moje topánky a chcela som ladne odkráčať ale čo sa nestalo- chytil ma za rameno. So zdvhnutým obočím som sa pomaly otočila. No pred ním stálo dievča. Vysoká blondýna s ostrým výrazom.

,,Drž sa od neho ďalej, Salvaje. Také ako si ty mu nesiahajú ani po podrážku." Prebehol mnou záblesk poznania. Poznám ju?

,,Poď Alec, ideme." položila tomu blondiakovi, očividne Alecovi ruku na chrbát a odkráčala bočnou chodbou, bez možnosti odpovede. Mala som chuť jej rozškriabať tvár. Práve ma pripravila o korisť. A to znamená vojnu o územie.

. . . . . . . . . . . . . . .


Bože! Tieto skrinky ma budú stáť rozum alebo perfektne nalakované nechty! Hlasujem za rozum.

,,To jej mám zahrať na benjo aby sa otvorila?!"

,,Nie, stačí ak jej dáš na vrch cowboyský klobúk a zvýskneš." Povedal mi s ostýchavým úsmevom hnedovlasý, mierne vyziably chlapec. Neisto vystrel ruku.

,,Charlie, teší ma. Ukáž, asi to potrebuje trochu hrubej sily.." Ale to už išiel okolo blondiak číslo dva,ten z večernej ulice, a za ním asi pol tucta ďalších svalnáčov, všetci v zelených mikinách akéhosi baseballového týmu. Hm, Texaský kojoti- zrejme miestny tým.

,,Ale čo to tu nevidím! Charlie Frank sa snaží zbaliť nové dievča na jeho hrubú silu!" povedal akísi zelenooký hnedovlasáč a sotil ho do mojej skrinky.

,,Hej! To stačí nabúchanec, šťuchaj si seberovných!"

,,Ale-otočil sa na mňa- nové dievča je tu len pár minút a už vystrkuje rôžky?"

,,Omyl-pristúpila som k nemu a vystrela sa do svojej najvyššej výšky (stále bol o viac ako hlavu vyšší)- žiadne rôžky, ale pazúre. Si predsa kojot nie? To by si si mal so mnou vedieť poradiť. Sotíš aj mňa? Do toho."
Chudák chlapec nechápal a jeho zelené oči na mňa zmätene hľadeli. Cítila som triumf a nával novej sily. Zrazu som mala obrovské nutkanie do niečoho udrieť.

,,Hrubá sila hovoríš?" otočila som sa naspäť k Charliemu, ktorý sa snažil upraviť si košeľu.

Nečakala som na odpoveď a jednoducho som svojej plechovej skrinke vrazila. Po mojej malej pästi ostala prekvapivo obrovská preliačina. Všetci texaský kojoti na mňa s údivom pozerali. Iba blondiak číslo dva na mňa vrhol nedôverčivý pohľad a pobral sa ďalej. Zelenookáč stál ako prikovaný. Zdvihla som obočie, otvorila dvierka na skrinke ktoré skoro spadli, hodila dovnútra svoje veci a s knihou v ruke a Charliem po boku som odkráčala.

Keby som mohla všetkým v tejto škole vyslať telepatickú správu, znela by takto:

Som tu texaský kojoti. A teraz vám všetkým ukážem, čoho sú schopné Kalifornské pazúre. Ublížte tým, na kom mi záleží a ja ublížim vám. Teraz som kojot aj ja.

. . . . . . . . . . . . .

,,Páni! To bolo perfektné! Ako si to dokázala? Máš vstreknuté adamantium? Nie počkaj, pri návale hnevu sa zmeníš na gigantick-

,,Toto nie je komiks Charlie. Takže nie, nie som Wolverine ani Hulk. A tvoje predošlé pokusy? Dosť chabé. Kde by sa tu vzal radioaktívny pavúk alebo kryptonit? Ver mi, o tom by som vedela."

,,Možno mávaš po agresívnom amoku úplný výpadok pamäti?" Odložila som jablko od pusy aby som mu mohla venovať svoju grimasu- Myslíš to vážne? v plnej miere. Charlie sa len mlčky zahryzol do svojho sendviču, brala som to ako rezignáciu. Keď som uvidela Kylea, veselo som naňho zamávala.

,,Hej! Čo to robíš?! To je Kyle Calvaje! Teraz nás oboch zabije!"

,,No ták Charlie, nie je až taký zlý." Kyle k nám ležérne dokráčal a ešte ležérnejšie si sadol. Celý čas držal svôj pohľad na Charliem. Ten bol bledý ako stena a mala som pocit, že zachvíľu mu bude obsah jeho pusy tiecť po brade.

,,M-m-my sme ťa nechceli rušiť Kyle, v-vážne, ona je t-tu nová a-a-a..." Takmer sa zadusil kým dohovoril. Kyle len odlepil svôj pohľad a otočil sa ku mne.

,,Aký si mala deň sestrička?"

,,Hm..zatiaľ to nebolo až také hrozné. S Charlieho pomocou začínam chápať ako to tu chodí. Tam-ukázala som na najväčší stôl-sedia texaský kojoti. Sú to magori, keby si nevedel. Ich kapitán je Alexander Valora a ten chodí s...- pohľadom som skenovala jedáleň až som našla jej ryšavú hrivu-Jennou. Tá je miestnou kráľovnou a neboj sa, zatiaľ nemám v úmysle jej to miesto zobrať. zato ma dnes ráno poriadne vytočila Amara." Hodila som hlavou doľava. Nie príliš ďaleko od nás sedeli pri stole dvaja súrodenci-Alec a Amara. Tretí, Alexander sa očividne nachádza v inej lige.

,,Gratulujem! Mne trvalo večnosť pochopiť prečo je sedenie pri rôznych stoloch také dôležité."

,,Vy-vy ste súrodenci?!" Povzbudzujúco som pokývala hlavou. ,,Tak to vysvetľuje tú silu. Žiadny Hulk, Calvajská krv.-Kyle naňho smrteľne zazrel-to je kompliment! Vážne!" Len som sa zasmiala.

,,O čom to hovoríš? Čo sa stalo?" -každú otázku adresoval jednému z nás.

,,No, dajme tomu že dnes ráno som mala menší incident s kojotmi? Jeden-Jackson, našepkal mi Charlie- Jackson sa navážal do Charlieho a tak som sa doňho navážila ja. A potom si rozbila skrinku. Neboj sa, už je vymenená. Miestny školník sa už s Charliem pozná."

,,To je pravda. Každú chvíľu ma do nejakej skrinky sotia. Už sme zohraný tým."

Vyzeralo to akoby Kyle chcel ešte niečo povedať no zazvonilo a on sa zrazu ponáhľal kade-ľahšie. Zvláštne. Pokrčila som nad tým ramenami a vdala sa na poobedňajšie vyučovanie.

. . . . . . . . . . . . . . . .

Po škole som čakala na pravej strane dverí, kým sa odniekiaľ nevynorí Kyle. Miesto neho sa vynoril Alec.

,,Počul som že si to natrela miestnym kojotm." Povedal ležérnym tónom Alec a lenivo sa oprel o tehlovú stenu a uprene sa na mňa pozeral.

,,Zmýlil som sa v tebe Chloe Calvaje. "

,,Ale nehovor Alec Valora. Som samé ucho, v čom si sa ty len mohol zmýliť."

,,Tak poprvé, Jenna na teba ešte nezaútočila čo znamená že si sa ešte nepokúsila obsadiť jej miesto kráľovnej školy, čo by sa od teba ako od pravej Kalifornčanky očakávalo. Zadruhé, zastala si sa šprta a za tretie, prelínajúc sa s bodom dva, vyviedla si z miery bratovu pravú ruku! Takéto skóre po prvom dni, to je niečo!"

,,Tvoj brat? Ktorý je tvoj brat? Blondiak číslo dva je tvoj brat?"

,,Ty to máš očíslované? Kto je jednotka? Nie, nehovor mi to. Som to ja, všakže?" S úsmevom som si spomenula na prvú noc v tomto meste a ako jeho brat použil takmer tie isté slová.

,,Vieš že ste si s bratom celkom podobní? Keď-"

,,Nič o nás nevieš. On a ja nie sme v ničom podobní." odsekol. Jeho tvár sa zmenila na masku hnevu. Zpoza rohu sa vyrojila blonďatá postava v kožušinovom kabáte.

,,Ach zase ty?" tento krát ma oslovila skôr otrávene než nahnevane.

,,Fajn. Aký máš problém?! Ani ťa nepoznám! Teda, myslím.." súrodenci sa na seba zmätene pozreli. Zrazu sa Amara usmiala.

,,Prepáč, automatický reflex. Keď od neho tie dievčatá neodoženiem ja, tak sa naňho nalepia. A to najhoršie-vrhla na brata vyčítavý pohľad-je že ich nechá."

Zdvihla som na Aleca obočie. Na svoju obranu len zdvihol ruky a jeho samoĺúby úsmev bol zase späť.

,,Som Amara." -podala mi ruku.

,,Chloe." S úsmevom som jej podala ruku. Keď sa naše ruky dotkli, prebehol mnou záblesk obrázkov. Dve malé dievčatá na lúke, hrajúce sa na ihrisku, v lese, v malej drevenej chalúpke...

,,OH!"-prudko som odstúpila a vrazila do Kylea ktorý práve vyšiel zo školy. Bez slova som sa ho chytila a polobehom nasadla na motorku.

Zrazu som si spomenula na všetko. Aj na tú pieseň. Aj na ten strom.

Príď..
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama