Časť 7.: Prekvapenie, slniečko a hrôzostrašné tajomstvá

4. ledna 2015 v 12:29 | Sue |  Premeny
Tak, namiesto toho aby som sa učila píšem! (Nič prekvapujúce, Sue..) A práve som dopísala siedmu časť Premien, je.. je trochu iná než som od nej čakala, ale myslím že sa to celkom príjemne zvrtlo. Nebudem prezrázdať, no vlastne ani nie je čo. NEviem ktorou cestou sa vydať... uvidíme, :) Užite si to,

Sue.




,,Lo! Lo počuješ ma! Lo vráť sa! LO!"

"OH!" prudko som sa posadila, odtlačila som pritom Kylea z pred mojej tváre.

,,Čo..čo sa stalo?" Spýtala som sa viac samej seba, než jeho.

,,Prišli sme domov a ty si ako v tranze vybehla do izby, začala niečo črtať do svojho blogu a- a niečo si si brblala popod nos. Nejakú pieseň...Chloe..desíš ma." Povedal Kyle so strachom v očiach.

"Ja...som v poriadku, len som si spomenula na Amaru Valora a na babku...zrazu to na mňa doľahlo.."

Kyle si uvoľnene vydýchol. "Uh, vyľakala si ma..." Azda ešte niečo povedal, no ja som civela na obrázok v mojom náručí. Bol to ten strom. Čo to s tým prekliatym stromom je?! Cítila som v kostiach ako sa prebúdza moja zvedavosť. Ach, už tak dlho som nebola zvedavá...takmer som zabudla aký silný zápal môže v ľuďoch vyvolať...

"Asi si potrebujem ešte chvíľu oddýchnuť."

Kyleova tvár sa mierne rozžiarila. "Mám pre teba menšie prekvapenie." Pomohol mi vstať a s takmer detským nadšením ma viedol hore schodmi. Veľmi rýchlo ma svojím nadšením nakazil. Vyškierala som sa ako malé dieťa. Odjakživa milujem prekvapenia a Kyle to vedel. Viac ako ktokoľvek iný.

Vyšli sme na najvyššie poschodie, s jedinými dverami. Otvoril ich a ja som sa ocitla na mieste, ktoré by sa asi dalo nazvať pôda. Bolo to magické, celý priestor presvetľovalo slnko z jediného gigantického okna. Spoznala som predok domu. Masívne drevené trámy boli omotané vianočnými svetielkami a v strede sa skvela jednoduchá veľká posteľ. Vedľa stál jednoduchý stojan na oblečenie a môj kufor.

,,Zatiaľ tu nie je žiadny nábytok a tam- ukázal na takmer neviditeľné dvere v pravom rohu- sú dvere na niečo, čomu hovorím vrchol. Strecha je naozaj vysoká takže je tam jedno mierne nižšie poschodie. Tam sa teraz nachádzajú všetky starotiny. Pokojne sa tam poobzeraj a zavolaj ma, keď budeš potrebovať vysťahovať niečo ťažké. Ja idem do práce.

,,Do práce?" spýtavo som nadvihla obočie.

,,Účty sa nezaplatia samé a dedičstvo tiež nie je bezodné." Povedal a unavene sa usmial. Desilo ma ako staro pri tom vyzeral. Napriek tomu som sa naňho povzbudivo usmiala a pustila sa do vybaľovania.

Keď som bola hotová, otvorila som zabudnuté dvere (ako som si ich nazvala) a vkĺzla na ozajstnú pôdu, s ostro skoseným trojuholníkovým tvarom. Ten som však len hádala, bolo tu priveľa vecí. Najprv som zniesla dole (treba prejsť pár strastiplných schodov, ktoré vás delia od vrcholu) pár starých paliet a nejaké obúchané tehly. Vždy som mala slabosť pre staré veci. Potom som však narazila na prekážku. Cez šírku celého vrcholu sa rozprestierala mohutná polica. Skúsila som ňou pohnúť, no zdalo sa, že je zarastená do zeme.

,,Potrebuje slečna pomoc?" opýtal sa nečakane líškavý hlas spoza môjho chrbta. Zjajkla som a takmer spadla zo schodov. Takmer. Striasla som jeho ruky ktoré ma zachytil z pásu a otrávene prešla do stredu izby. Tam som sa otočila a s rukami založenými na hrudi mu venovala veľmi, ale veľmi nepríjemný pohľad. On sa len oslnivo usmial a akoby na obranu zdvihol ruky do vzduchu.

"Žiadny problém ty naše Kalifornské slniečko, som tu kvôli tomu- spravil dva kroky vpred- čo sa dnes stalo. Amara je z toho tak trochu v šoku. Myslela si, že si ju pamätáš, ale vďaka východnému vzduchu v tvojom blond mozgu ju ignoruješ. Ona...nikto sme nevedeli o tom, čo sa stalo- narážal na našu nehodu? - Jednoducho som prišiel, aby som ťa poprosil o malú láskavosť." Už stál priamo oproti mne a hľadel mi priamo do očí. Žiadne uhýbanie, žiadne žmurkanie. Brala som to ako výzvu. Nie, povedala som si, nežmurknem ako prvá.

"Čo by Alec Valora potreboval od Kalifornského slniečka? To ma naozaj zaujíma.." povedala som uštipačným tónom, no niekde vnútri som cítila ako ma neviditeľná ruka tlačila k jeho hrudi. Bože ten chlapec má ale sexepíl! Stojí tu predo mnou v tom šedom tielku a roztrhaných rifliach a...
,,Tuším si na chvíľu prestala dýchať." Poznamenal potmehúdsky. Doslova som naňho zízala. Urazene som sa otočila a prudko otvorila dvere.

"Buď mi konečne povieš čo chceš alebo sa môžeš ísť vyškierať aj pred dom."

Opäť sa začal približovať. "Ide o to..-zase sa približoval- že -že..."
"Čo nevidím! Tuším si stratil reč po prvý krát vo svojom živote!" prešla som k nemu a s hranou ľútosťou som ho potľapkala po ramene.
"To nevadí. Jednoducho sa nadýchni- spravila som hlboký nádych- a potom-"

"Amara potrebuje pomoc." Vychrlil na mňa. Z jeho tváre sa stratil všetok žart a posmešky preňho tak typické. Zrazu predo mnou stál zúfalý unavený starší brat, ktorý sa strachuje o svoju sestru. V mnohom som si takto vo svojich snoch predstavovala Kylea keď som bola mladšia. Jeho oči stratili zlomok svojej žiarivosti a plecia mu poklesli o pár centimetrov. Zrazu bola moja ruka na jeho pleci naozaj plná ľútosti. Nevedela som, či ho objať, azda by to aj bolo správne, no niečo vnútri ma zastavilo. Správne. Nepoznám ho. Mierne som ho postrčila k posteli, vzhľadom na to, že to bol zatiaľ jediný kus nábytku v izbe. Keby bol v poriadku určite by utrúsil nejakú poznámku, no teraz akoby nevnímal čo robí. Predo mnou na rohu mojej postele sedel Alec Valora, ktorý odložil svoju masku nebezpečného sukničkára s podrezaným jazykom. Na jeho mieste sedel skutočný Alec Valora, ten, ktorému sa v tvári zračilo viac bolesti než by som na teenagera tipovala. Zrazu som mala pocit akoby sa pod tou bolesťou skrývali hrôzostrašné tajomstvá. Prešiel mi mráz po chrbte. Sadla som si na posteľ a prekrížila nohy.

"Čo..čo sa deje?"
,,Ona...-nadýchol sa- stráca sa mi. Stráca samú seba. Vieš, odkedy si tu nebola, mnoho vecí sa zmenilo. Keď sa ti prihodila tá nehoda- zmätene pátral očami v minulosti- akoby sa začala strácať. A..a keď zistila že u Kendry je len Kyle, často za ním chodievala. Veľa toho nenarozprával, teraz už vieme prečo. Nikdy to nikto nevyslovil nahlas, no všetci si mysleli že sa u vás doma niečo odohralo a že Kyle... nuž že Kyle ostal sám. Dosť sa navzájom spriatelili a čím boli starší tým..tým to bolo-"
"Môj brat a Amara? Si si istý že si to chápal správne?" opýtala som sa opatrne.

Venoval mi otrávený pohľad. "Som jej brat. Je mi bližšia ako ktokoľvek iný n svete. A okrem toho..často som za Kyleom chodieval s ňou. Bál som sa o ňu. Tiež sme sa v celku spriatelili."

"Lenže pred troma rokmi, pri veľkej záplave, keď sa voda v rieke zdvihla sa- bolestne sa zasekol- niečo sa stalo a Amaru to začalo zvnútra rozožierať ako jed. Viem že keby v tej dobe vedľa nej nestál Kyle, nezvládla by to. Ani ja by som jej nestačil. Tiež som v tej dobe mal určité..nečakané zvrty v živote a tak som ju nechcel zaťažovať. Klamal som jej. Odlúčilo nás to. Lenže pred dvoma rokmi tvoj brat- doslova tie slová vypľul- Amaru opustil. Bez vysvetlenia, bez všetkého. Čakal som že bude zúrivá a- zasmial sa- prosto bude Amara. Ale... ona sa uzatvorila do seba a ja viem, viem že ju to ničí. Po nociach nespí a v škole je každý týždeň zavesená na inom chalanovi. Potom ho odkopne a žije si ďalej. Nechcem ďalej sledovať ako sa mi stráca pred očami. Dnes...keď ťa stretla pred školou, mihol sa jej na tvári úsmev. Ten úsmev ktorý si na nej pamätám. Potrebuje priateľku. Daj jej šancu, vysvetlite si minulosť a- prosebne sa na mňa zahľadel- prosím, pomôž jej."

"Dobre." Povedala som po dlhšej odmlke.


"Pomôžem jej."
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 Nata Nata | 5. ledna 2015 v 1:02 | Reagovat

Sivé tielko! Také nosí chlapec, ktorý sa mi páčil (Je to nesmierny kretén, len tak okrajovo, dúfam, že Alec taký nebude :D )  Medzi nimi to teda poriadne vrie! :D Chlapci s vysokým sexepílom to teda vedia roztočiť. Dúfam, že Alec za nimi nebude zaostávať :D
Samozrejme, že sa teším na pokračvanie ako vždy! Len ma vážne zaujíma kedy bude nová časť Noami a Benjamín alebo Voda a krv (Nie ja ti s tým pokoj nedám :D) Ale tak ja si počkám! Prečo mám taký pocit, že Amaru si obľúbim a potom ju nebudem mať rada? o.O :D

2 mylovestories mylovestories | 6. ledna 2015 v 22:04 | Reagovat

[1]: Hahah, nie že by som chcela prezrádzať ale:

1. Slovo kretén Alecovým smerom poletí viackrát, či ním je naozaj, posúdiš až sama v ďalších častiach.. :D

2. Určite sa na to pozriem! Nejdem nič sľubovať no zajtra nemám brigádu a tak som posledný deň prázdnin doma a dúfam že pridám jednu časť Premien a asi jednu časť Vody a krvi ( pri skloňovaní to znie hrozne..)

3. Si celkom blízko pravdy ale zároveň ďaleko. Ja ju už teraz pokladám za jednu z najzaujímavejších postáv a preto sa tak trochu nenávidím za to, čo som si pre ňu pripravila na neskôr. Vrelo dúfam že si ju obľúbiš nielen ty, ale aj pár dušičiek ktoré sa možno raz k mojej poviedke dostanú :D

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama